Nikdy ma nenapadlo, že aj ja môžem pomôcť...

Možno ma niekto odsúdi s tým, že on by do toho nešiel a aké sú zdravotné riziká. Je to síce divné, ale ja v tom vidím pozitíva...pomôcť niekomu, kto nemôže mať vlastné dieťa. Prečo nie :-) O darovaní som sa dozvedela náhodou z nejakého letáka, čo mi dali v pôrodnici, a až za 2 roky po pôrode som do toho išla vďaka známej, ktorá tým tiež prešla a rozprávala o tom. Je jasné, že je to zásah do tela, hormóny, pichanie si injekcií do brucha, odbery krvi, narkóza a odber vajíčok, tiež akoby finančná kompenzácia za výdavky spojené s odbermi, ktorá sa zišla. Často som počula otázky typu, či som ok, keď niekde po svete behá kus mňa a ja ani neviem kde a ako dieťatko vyzerá. Vo formulári som vypĺňala kolónku, čo by som chcela odkázať svojmu dieťaťu....no musela som sa pousmiať, čo odkázať človiečikovi, ktorého nikdy neuvidím, ale ktorého som súčasťou. Nakoniec som napísala len nech sa má skvelo a má tých najlepších rodičov pod slnkom. Keď to vezmem spätne, stálo mi to za to všetko. Hreje ma pri srdci, že vďaka mne má jedna žena to, čo ja mám 2x, a len dúfam, že si to váži a k svojmu dieťatku sa podľa toho správa. Obdivujem každú ženu, ktorá toto podstúpila a pomohla tým, čo normálnou cestou svoje bábätko mať nemôžu....klobúk dole, baby :-)