Čierna mačka

Nikdy som na povery neverila a ani sa na to nechystám, ale minulý mesiac sa nám prihodil zaujímavý príbeh spojený s čiernou mačkou. Išli sme s dievčatami navštíviť babku s dedom. Zo škôlky sme bežali práve na autobus, je to kúsok cca 4 km, ale keďže sa popoludní celkom dosť rozsnežilo, nebola to taká sranda. Vystúpili sme a Anička si užívala krásne biele cesty, zatiaľ nenarušené žiadnou stopou. Asi 100 metrov od babkinho domčeka si proti nám vykračovala veľká čierna mačka. Išla pekne pri kraji po ľavej strane, zatiaľ čo my oproti nej po pravej. Zrazu náhle zmenila smer, prešla cez cestu, kúsok pred nami tam aj späť a ďalej si pokračovala po svojej ľavej strane, nechápala som a sledovala som jej stopy v snehu. Už poriadny kus cesty nevybočila zo svojho smeru, až tesne pred nami. Zasmiala som sa, prehovorila som niečo v štýle: ty potvorka, nás nedostaneš :-) Na návšteve som si na mačku ani nespomenula, avšak pri spiatočnej ceste na autobus už áno. Babka si vzala boby, že nás pôjde vyprevadiť k autobusu a Aničku cestou potiahne. Cesta bola namrznutá a zasnežená, pretože celé popoludnie statočne snežilo. Presne na tom mieste, kde nám tá mačka skrížila cestu, sa babka pošmykla a spadla. Vyzeralo to len na narazené zápästie, avšak na druhý deň jej na röntgene diagnostikovali zlomeninu. Už má 4. týždeň ruku v sadre, a tak si hovoríme: bola to smola?, alebo skôr šťastie, že to nedopadlo oveľa horšie? .......