Zostať doma

Som vydatá, momentálne som na materskej s druhým dieťaťom. Budúci rok však už pôjde do škôlky a ja by som mala nastúpiť späť do zamestnania. Lenže ja si niečo také ani nechcem predstaviť. Moje najbližšie okolie, vrátane manžela, to však vidí inak, vraj nie je v dnešnej dobe niečo také normálne. Ja by som totiž chcela byť ženou v domácnosti. Ako bola moja mama, keď som bola malá a školopovinná. Pamätám si, aké bolo fajn prísť domov, kde bola mamička, uvarený obed, žiadne šlichty zo školskej jedálne som nikdy jesť nemusela. Mama mala čas na mňa a na brata, prežili sme naozaj pekné a vyrovnané detstvo. A ja by som také chcela dopriať aj svojim deťom. Nechcem sa naháňať do práce a z práce, do škôlky, školy, po večeroch úlohy s deťmi, domácnosť, varenie, pranie. Chcem našej rodine dopriať ten komfort, ktorý vie zabezpečiť iba mamička. Nie som kariéristka, ostatne, som vyučená predavačka, takže ma aj tak žiadna závratná kariéra nečaká a keď deti vyrastú, myslím, že nebudem mať problém nastúpiť do nejakého obchodu. V podstate nič nebráni tomu, aby som zostala doma, pokojne celý čas, počas ktorého budú naše deti chodiť na základnú školu. Manžel má vysoko nadštandardný plat, stabilnú prácu aj pozíciu, máme aj dosť našetrené, bývame vo vlastnom bez hypotéky, žiadne dlhy ani nič podobné nemáme. Rodičovský príspevok, ktorý momentálne poberám, je čisto moje osobné vreckové, všetko ostatné sa financuje z manželovho platu. Lenže manžel s mojím rozhodnutím zostať doma nesúhlasí. Podľa neho by som akurát totálne zblbla a on nestojí o to mať doma obmedzenú sliepku. Ja si nemyslím, že by niečo také hrozilo. Aj keď som iba vyučená a nemám ani maturitu, nemyslím si, že by som bola nejako obmedzená. Veľa čítam, zaujímam sa o históriu, tiež rada tvorím rôzne veci, mojím koníčkom je renovácia starého nábytku. Milujem prechádzať bazáre a vyberať staré, odslúžilé kúsky a uvádzať ich znova do života. Nedávno sme kúpili chalupu a ja ju týmto zrenovovaným nábytkom postupne zariaďujem. Tým chcem povedať, že nie som lenivá alebo niečo také, nechcem zostať doma z pohodlnosti, ale naozaj z dôvodu, aby som našim deťom dopriala pokojné a zabezpečené detstvo. Manžel nesúhlasí, trvá na tom, aby som aspoň na skrátený úväzok a na ranný turnus nastúpila do nejakého obchodu. Byť ženou v domácnosti sa dnes vraj nenosí. Nezaberajú ani argumenty o chorľavosti detí v škôlke a pod. Vraj to zvládajú iní a zvládneme to aj my. Lenže jemu sa to hovorí, pre neho sa nič nezmení. On sa naháňať nebude, to ja budem v neustálom behu. A pritom celkom zbytočne. Bohužiaľ, manžel má podporu aj v širšej rodine. Dokonca aj moja mama, ktorá sama v domácnosti bola, ma posiela do práce, vraj si to predstavujem veľmi jednoducho, ale byť iba doma a zabezpečovať rodine servis vraj nie je žiadna veľká výhra a keby mohla vrátiť čas, už by si to takto nezariadila. Čo si myslíte vy? Je tu medzi vami niektorá, ktorá bola alebo je v domácnosti? A myslíte si, že je to v dnešnej dobe naozaj také strašne nepatričné?