Ako to vidí žena a ako to vidí muž....

Ja ako mama dvoch detí zvládam toľko vecí naraz. Ráno vstať, jedno dieťatko vyprevadiť do školy a druhé obliecť, nakŕmiť, pohrať sa, ísť von, potom uvariť a strážiť dcérku, aby niečo nevyviedla, do toho periem, vešiam bielizeň, mám pripravený vysávač. Strážim čas, kedy idem po syna do školy, stihnem ešte nakúpiť, uspať dcérku a potom domov. Urobiť úlohy, vymyslieť niečo na popoludnie pre deti, aby sa doma nenudili, v lete sme stále von. Večer, keď deti zaspia, žehlím, šijem alebo sa učím na skúšky – chodím na vysokú. Dcérku ešte dojčím, takže vstávanie v noci, niekedy aj k synovi, keď má zlé sny alebo ho niečo bolí. A ako to vidí chlap?? Ráno odchádza do práce, vracia sa večer, má hotové jedlo, oprané vyžehlené oblečenie, o deti je postarané. Dcérka má obdobie vzdoru, takže sa zlostí, ja sedím a nechávam ju, on pribieha a utešuje, ona napriek tomu robí záchvat. Nekúpe, snaží sa dcérku obliecť a ona revie a uteká, zdvihnem sa ja, dcérku vezmem a obliekam bez problémov. Posadím ju na kuchynskú linku a robíme spolu večeru, on sa čuduje, prečo ju mám na linke, prečo nie je na zemi... no prečo, lebo by zo mňa strhávala oblečenie, ako by sa drala hore. Počuje azda niekedy v noci plač dcérky, keď je chorá?? Nie, veď ona celú noc spala. A prečo som ja unavená a nervózna, keď som doma na materskej a nič nerobím? No lebo za celý deň zvládnem toľko vecí, čo on nie. Teplá káva... čo to je?? Tú nemám nárok vypiť si v pokoji, lebo sa na mňa drápe dcérka, ktorá je zvedavá a chce vidieť, čo to mamka má dobré. Kedy som sa stihla najesť v pokoji? Možno prvé mesiace, keď dcérka ešte spinkala presne 3 hodiny. Takže ohrievať jedlo na 3x sa mi naozaj nechce, začala som večere riešiť zeleninovými šalátmi, ktoré nevychladnú. A čo sprcha a 5 minút pokoja, ani omylom, hneď ako zapnem vodu, dcérka búcha ako o život na dvere kúta a chce mamu, veď ju ocko nezvládne postrážiť? To si hovorím zakaždým, keď chcem chviľku pokoja. Výnimkou je jeden deň v týždni, keď som v škole a keď si jednoducho oddychujem. Ale to je len doobeda, potom prídu a ja dcérku dojčím medzi vyučovacími hodinami. Vždy po celom dni v škole počujem otázky typu: „a kedy ti chodí doobeda spať, mne sa zlostila“, „a ako to, že nechce jesť“, „ona už zvládne toto a tamto“, „prečo sa zlostí, veď bola vždy taká dobrá dievčinka“..... no nechávam to bez komentára, nechá ma to chladnou a som rada, že ocko si aspoň na ten jeden deň vyskúša, že to nie je žiadny med. Doma zaspáva hneď po večeri, lebo strážiť malé dieťa ho totálne vyčerpalo, a čo mám povedať ja? Veď si môžem večer v pokoji zacvičiť? Nie, nemôžem, hneď ako líham na koberec, je pri mne ako tryskáč a cvičí so mnou, čo je o ničom, keď sa po mne to moje dieťatko váľa a ocko sľubuje hory-doly, ale dcérka chce proste s mamkou cvičiť. A čo len keď sa zatvorím na záchode, to sú rany do dverí a plač s volaním mamy. Pán chce mať pokoj, takže dcérku z kúpeľne vyháňa a zo záchoda tiež, ale čo urobím ja ako správna mama? Otváram dvere, aby aj on spoznal, aké je to mať dieťatko neustále za zadkom. A na záver skvelá otázka, prečo sú v aute všade omrvinky? No lebo tam dcérka je, keď ideme dlhšiu vzdialenosť, a to by nešlo, aby si zastavila, ona sa najedla a išli ste ďalej.... no tým zastavovaním by som zabila celý deň :-) Takže pevné nervy