Na zamyslenie nad pondelkom (aj keď je streda :-D)

PONDELOK - deň, ktorý veľa z nás nemá rado, deň, keď znova začína všetok stres a chaos. Pondelok je deň, keď sa končí odpočinok a začínajú povinnosti. Potom si však uvedomíme, že toto všetko máme len nahovorené a že pondelok vlastne za nič nemôže.

Dokážeme si vytvoriť sugesciu na akýkoľvek podnet, ktorý nás obťažuje alebo nám vadí. Dokážeme si zafixovať, že pondelok je zlý, pretože zase musíme do práce, do škôlky, školy, nakúpiť, uvariť, ale čo keď vám poviem, že toto robíme každý deň. A nielen v pondelok.

My mamy sme každý deň v práci, niekedy nás to teší, inokedy nás to veľmi obťažuje, ale je úplne v poriadku, keď sa nám niekedy niečo nedarí. Je v poriadku, že sa nám nepodaria honzovky a všetka plnka vytečie. Je v poriadku, že rozbijeme tanier pri umývaní riadu. Je v poriadku, že nám ujdú nervy a zvýšime na svoje deti hlas.

Ale je to v poriadku len vtedy, ak si tieto veci vieme uvedomovať. Vieme sa ospravedlniť, uznať svoju chybu a reagovať na veci s nadhľadom. A predovšetkým si naše zlyhanie vždy po čine vyčítame. Mrzí nás, ako sme sa zachovali, a snažíme sa nabudúce urobiť to inak.

Mamy, my sme najlepšie a všetci nás potrebujú, nevynímajúc našich drahých polovičiek, veď oni by museli dospieť a nemohli by zostať aj bláznivými deťmi. Tie dospelé deti k životu potrebujeme, sú našimi spoločníkmi, ochrancami, úžasnými otcami, milencami a predovšetkým kamarátmi. A keď to tak niekde ešte nie je, treba nájsť spoločnú cestu.

Ja som toho veľa vyskúšala a viem, že vždy to hlavne záviselo odo mňa a od mojej túžby niečo zmeniť, okolie sa potom naladilo rovnako, pretože otvorenosť a úprimnosť je základ.

Takže ak teraz sedíš v „bordeli“ a lúštiš moje slová na zababranom mobile, tak si vydýchni, svet je úplne v poriadku, tento príspevok pochádza z detskej izby, kde je toľko vecí (podľa mňa zle), ale ja som sa naučila to chvíľu nevnímať. A áno, vážne by som vraždila, keď to vidím, ale nie je to môj chaos, je to chaos môjho syna, ktorý sa v tom jednoducho vyzná, aj keď ja tomu nerozumiem, a toto je predsa tiež v poriadku, že každý sme iný.

Veľmi sa bojíme, že niečo nezanedbáme alebo na niečo nezabudneme, až skutočne zabudneme na to podstatné, a to je cítiť sa so svojou rodinou dobre, a o to tu ide :-)

Naučila som sa pochopiť tento chaos a pochopila som, že uprataná a naplánovaná domácnosť často nie je šťastná, pretože sa všetci snažia zapáčiť tomu, kto sa o to tak krásne stará. Nechcem tým povedať, že medzi nami nie sú mamy, ktoré jednoducho upratovať musia a zvládajú všetko, sú tu, ale nie všetky sú spokojné, len na to zatiaľ neprišli.

Mamy, odložme metly a vedrá a poďme si užiť chaos očami detí, nerobím si srandu, užiť si to môžeme, ale všetko má svoje hranice, takže sa nepozerajte na to, ako to má susedka, kamarátka alebo kolegyňa, a urobte si to doma tak, ako to potrebujete vy a vaša rodina, pretože to je správne. Všetci ostatní to majú inak a predloha dokonalého života neexistuje :-)

Krásny neznášaný pondelok, milí rodičia ( aj keď je streda :-D )