Už skáčem do mlák

Je jeseň, prišli na nás daždivé dni a na cestách a chodníkoch sa tvoria mláky. Mama mi vravela, že je po daždi, že mi oblečie gumáky a nepremokavé oblečenie, ale mňa skôr zaujímali tie kľúče, čo držala v ruke. Tak mi ich dá alebo nie.... Dala mi ich, teraz už je svet v poriadku a môžeme vyraziť von :D Vonku bolo chladno, ale zima mi nebola. Jé, tamto zasa stojí to zariadenie s tými okrúhlymi vecami. Musím sa na to ísť pozrieť. "Kačka, fuj, to auto je bebí." počujem vzápätí a cítim, ako ma čísi ruka ťahá preč. Ideme kúsok po chodníku, po tráve sa nechodí, hovorí mama. a stretneme kúsok vody. Stúpnem si do nej. Vidím sa v nej. To je asi zrkadlo. Zamávam si a volám čaaaaauu. Otočím sa na mamu. Smeje sa. Pozdrav zopakujem ešte niekoľkokrát. Je to sranda. Urobím krok a zrkadlo sa zavlní. To doma nerobí. Mama hovorí, že to nie je zrkadlo, ale mláka. "Dupky, dupky" Pozriem sa na mamu. Zase sa smeje. Poslúchnem ju. Mláka sa vlní a strieka všade naokolo. "musíme ísť" hovorí mama. Nechce sa mi, ale mamka mi ukazuje ďalšiu mláku a tamto je ďalšia a ďalšia. To je vám panečku sranda :D Strašne ma to baví. Mama je tiež veselá. Po nejakom čase mamka hovorí, že už musíme domov. Som trochu smutná. Nechce sa mi, Odchádzame. Ale už teraz sa zasa teším, kedy bude po daždi.