Ako som dostala znamenie ... a našla životného partnera

Mala som krásnych 16 rokov, nebola som síce nijako pekná (trápili ma klasické príznaky puberty – mastné vlasy, problematická pleť, nejaké to kilečko navyše), napriek tomu si ma vybral jeden tanečník. Bola som šťastná, však dievčat bola prevaha a chlapcov nedostatok. Bol celkom pekný, vtipný, inteligentný, a tak nebolo divu, že som sa zamilovala. A keďže moje city opätoval, začali sme spolu chodiť. Náš vzťah trval skoro 4 roky, všetci očakávali, že je to moja životná láska, a rátali s tým, že sa zoberieme. Mali sme krásne naplánovanú budúcnosť, mali sme vybraný aj typ domčeka, ktorý si postavíme. V našom vzťahu však pribúdali búrky. Mala som na to všetko stále nejakú výhovorku, a tak som všetky nepríjemnosti tolerovala a trpezlivo znášala. A tešila sa na svadbu. Až raz …

Som veriaci človek, bol čas veľkonočný a ja som sa zarozprávala s mojím obľúbeným kňazom. Mimochodom, ide o toho istého kňaza, ktorý ma o dva roky ako šťastnú nevestu sobášil. Vypytoval sa ma na môjho priateľa, štúdium a ako sa vlastne darí tomu môjmu dievčenskému životu. Rozprávali sme sa a rozprávali. Pri lúčení mi povedal pamätnú vetu, že mi praje, aby ma Boh viedol správnou cestou životom a pomohol vybrať správneho životného partnera. Ten deň si pamätám, ako keby bol včera.

Spadol mi obrovský kameň zo srdca, zrazu som sa cítila tak ľahko (ťažko ten pocit opísať) a presne som vedela, čo musím urobiť. S priateľom som sa ešte ten deň rozišla. A keď som potom videla jeho, jeho oči a ruky a vlasy … akoby sa čas zastavil a nad ním sa vznášalo znamenie. Od prvého okamihu som vedela, že je to On. Môj budúci priateľ, partner, manžel a otec mojich detí.

O dva roky bola svadba, o ďalších päť rokov sa nám narodil syn, potom dcéra. Pre naše deti sme vybudovali domov, precestovali sme kus sveta, spoznali veľa fajn ľudí a užili si kopu zábavy. Občas zažijeme aj búrku, napriek tomu by som nemenila. Budeme manželmi už 10 rokov a plánujeme romantický víkend, kde to krásne výročie oslávime. Kňaz sa bohužiaľ krátko po našej svadbe odsťahoval do inej diecézy, ani sme mu nestihli poďakovať. Snáď sa naše cesty ešte niekedy spoja a budeme mať možnosť mu všetko porozprávať.

Dostali ste aj vy alebo dostávate od života nevysvetliteľné znamenie, ktoré obrátilo alebo obracia váš život naruby?