Hlavne sa nezabudni zohnúť!

„Sú hotové, v pondelok vám ich privezieme.“

Jupí, jupí, jou, dvere k nám už idú

Strategicky sme sa rozhodli uvoľniť im pole a na pol dňa vypadnúť z domu. Predstava, že sa Helenka práve rozhodne kopať mi do močového mechúra, keď budú inštalovať dvere do kúpeľne so záchodom, ma celkom desila. Lenže Lucka mieni, deti menia. Na „vine“ nebola Helenka, ale Daneček, zvedavý chlapček si „naordinoval“ horúčku, tak sme ostali doma. Našťastie stolár bol chápavý chlap, takže sme to všetci zvládli bez „straty kvetinky“ (nič nevidel, no ja už vlastne tiež nie)

Tak nejako sme zabudli, že medzi zárubne nám dajú „prelízaciu dráhu“, pekne sa predkloníme, ukloníme, staršie ročníky si už chrbát nenarovnajú. Krásne šikovné vzpery na precvičenie našich chrbtov aj krčného svalstva. Zábava bola v noci, bum bác, au, jau, kto to tu dal...., bule máme...

Hlavne máme dvere, zatvárateľné, síce sme zistili, že ich vlastne nepotrebujeme, nezatvárame, ale.....sú krásne drevené.