PreMaminky.sk

Môj príbeh

Cukrovkárka – diel 1. (a nie posledný)

Ani tú sladkú vodu som nedostala.

1 029× prečítané

Nastal ten „slávny deň“, keď bolo treba vykonať OGTT. Nebudem zastierať, že som sa naň tešila ako na test z matematiky, aj ten výsledok zodpovedal mojim počtárskym schopnostiam, ale nebudem predbiehať (hoci som fyzicky pár usmievavých ľudí ochotných darovať „kvapku“ svojej krvi predbehla). Prišla som neskoro, respektíve 2 minúty po 7 hod., sestra ma najprv „zjazdila“, ale keď zistila, že som musela vypraviť dve nie príliš naladené deti a ísť z tej našej periférie, začala byť až príliš chápavá a azda by ponúkla aj svoju krv. Ďalší „zádrhel“ bol v počítači, rodné číslo sa jej ukázalo pod mojím krásnym dievčenským menom, hneď som si prišla mladšia. Nakoniec stačilo vysvetliť, že som sa vydala, už mi chcela gratulovať a poučiť, že musím na poisťovňu, samu ma prekvapili moje slová – už je to 5 rokov (nejako rýchlo to letí a ja som stále rovnako mladá a krásna :-D). Krv odobratá, musím pochváliť, profesionálny prístup – žiadne „veď vy nemáte žily, vôbec to netečie“, vítaná zmena. Potom poučenie, ako bude test prebiehať. Som odoslaná do čakárne. Tak čakám, pozerám, na čítanie som si nestihla nič kúpiť (aspoň som ušetrila naše lesy a moja peňaženka je stále ťažká – naozaj by som sa mala zamyslieť a poslať tie kovové späť medzi ostatných ľudí). Odhadujem, kto „s čím prišiel“, pri jednom pánovi mám pocit, že je to jeho posledný odber, ďalší sa dlho „neohrejú“, potom tri tehuľky. Čakám, skúšam aj iné sedadlá, pretože som si prvýkrát sadla tak báječne, že som sa nemohla oprieť – pohodlie nadovšetko. Prichádza sestra, nesie papiere (hneď som si vybavila učiteľku matematiky), číta mená, postupne vstáva jedna tehotná za druhou (a jedna staršia pani), zostáva posledný papier a počujem svoje meno. Je mi jasné, že je to.., hodnota nalačno 5,6 (limit pre tehotné 5,1). No nič, volám mužovi, že sa rútim domov a som ochudobnená o ten „výborný nápoj“. Na diabetológii budú mať natrieskané, iba 1 zo 4 bola „pripustená“ k záťažovému testu. Hovorím si: „Dievka, čo čakáš, ješ síce zdravo, ale tvoje telo ti už dáva jasne najavo, že už toho má dosť“ a ja s ním musím len súhlasiť. Pokračovanie nabudúce ;-)

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.