Môj príbeh
Cukrovkárka – diel 1. (a nie posledný)
Ani tú sladkú vodu som nedostala.
Nastal ten „slávny deň“, keď bolo treba vykonať OGTT. Nebudem zastierať, že som sa naň tešila ako na test z matematiky, aj ten výsledok zodpovedal mojim počtárskym schopnostiam, ale nebudem predbiehať (hoci som fyzicky pár usmievavých ľudí ochotných darovať „kvapku“ svojej krvi predbehla). Prišla som neskoro, respektíve 2 minúty po 7 hod., sestra ma najprv „zjazdila“, ale keď zistila, že som musela vypraviť dve nie príliš naladené deti a ísť z tej našej periférie, začala byť až príliš chápavá a azda by ponúkla aj svoju krv. Ďalší „zádrhel“ bol v počítači, rodné číslo sa jej ukázalo pod mojím krásnym dievčenským menom, hneď som si prišla mladšia. Nakoniec stačilo vysvetliť, že som sa vydala, už mi chcela gratulovať a poučiť, že musím na poisťovňu, samu ma prekvapili moje slová – už je to 5 rokov (nejako rýchlo to letí a ja som stále rovnako mladá a krásna :-D). Krv odobratá, musím pochváliť, profesionálny prístup – žiadne „veď vy nemáte žily, vôbec to netečie“, vítaná zmena. Potom poučenie, ako bude test prebiehať. Som odoslaná do čakárne. Tak čakám, pozerám, na čítanie som si nestihla nič kúpiť (aspoň som ušetrila naše lesy a moja peňaženka je stále ťažká – naozaj by som sa mala zamyslieť a poslať tie kovové späť medzi ostatných ľudí). Odhadujem, kto „s čím prišiel“, pri jednom pánovi mám pocit, že je to jeho posledný odber, ďalší sa dlho „neohrejú“, potom tri tehuľky. Čakám, skúšam aj iné sedadlá, pretože som si prvýkrát sadla tak báječne, že som sa nemohla oprieť – pohodlie nadovšetko. Prichádza sestra, nesie papiere (hneď som si vybavila učiteľku matematiky), číta mená, postupne vstáva jedna tehotná za druhou (a jedna staršia pani), zostáva posledný papier a počujem svoje meno. Je mi jasné, že je to.., hodnota nalačno 5,6 (limit pre tehotné 5,1). No nič, volám mužovi, že sa rútim domov a som ochudobnená o ten „výborný nápoj“. Na diabetológii budú mať natrieskané, iba 1 zo 4 bola „pripustená“ k záťažovému testu. Hovorím si: „Dievka, čo čakáš, ješ síce zdravo, ale tvoje telo ti už dáva jasne najavo, že už toho má dosť“ a ja s ním musím len súhlasiť. Pokračovanie nabudúce ;-)
Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú
Ďalšie z rubriky Zo života, ostatné
Celá rubrika
Prečo staviame betlehemy?
prečítajte si môj článok o histórii stavania betlehemov...
5 268× prečítané

Toulovcovy maštale
Dobrý deň, dnes bolo vonku krásne, a tak sa „priateľ“ rozhýbal a navrhol výlet do Toul. Maštalí.…
1 950× prečítané
Ordinácia diabetológa alebo poliklinika v Černobyle Pred odchodom sledujem stránky zdravotníckeho zariadenia, hm, luxusná novo opravená budova, a adresu…
Cukrovkárka-5. diel
1 196× prečítané

Popôrodný špek :D
Ako sa chcem zbaviť povisnutého bruška :D
1 172× prečítané
Našťastie nie nového chlapa alebo prácu, ale nájomníka do nášho bytu, za 6 rokov už štvrtého! Že to prichádza vhod asi ako hnačka pri nočnej ceste Rumunskom,…
Zase hľadám
1 116× prečítané
Noc. SPÍM. Vlastne si skracujem noc občasným driemaním, ktoré prekladám odchytávaním námesačnej staršej dcéry (nechápem, čo alebo kto ju ťahá ísť čúrať…
Bielizni v sušičke je chladno
1 027× prečítané
Na PreMaminky.sk nájdete 640 príbehov.
