Cukrovkárka-5. diel

Ordinácia diabetológa alebo poliklinika v Černobyle Pred odchodom sledujem stránky zdravotníckeho zariadenia, hm, luxusná novo opravená budova, a adresu zadávam do navigácie. Beriem so sebou šoféra (po dvoch nočných skôr oživenú mŕtvolu s kofeínom v žilách namiesto krvi) a malého bodyguarda (aj s partiou dinosaurov). Vyrážame najrýchlejšou a najkratšou trasou cez tankodróm, ktorému sa oficiálne a vznešene vraj hovorí diaľnica. Oživená mŕtvola naberá vražedné tempo a cez hrboľy skáčeme ako na trampolíne (vôbec sa mi nechce vracať), dinosaury sú všade, len nie na sedadle. Samozrejme odbočíme, zídeme skôr, než potrebujeme (spoliehaj sa na plechovú „pusu“), takže si urobíme menší vyhliadkový let Ostravou. Jé, Stodolní, to boli časy. Prísunom skok prídeme k nášmu cieľu. „To sme naozaj tu?“, pýtam sa manžela. Poliklinika vyzerá, akoby do nej naposledy niekto vliezol na začiatku 80 rokov, bojím sa vstúpiť. Vnútri to vyzerá krásne ako vonku, tak snáď aspoň pani doktorka bude vyzerať rovnako ako na fotke. Čakáreň na dlhej, hodne dlhej chodbe, koženkové sedačky, uschnuté kvety v kvetináči, pavučina bez pavúka, začínam sa báť a márne rozmýšľam, kde majú toaletu, ale zároveň sa desím, ako to tam asi vyzerá (ale keď musíš, tak musíš, mláčku im tam predsa neurobím), pýtam sa vedľa „spolutrpiteľky“, nevie (vraj je tam prvýkrát). Bojím sa opustiť miesto, tak čakám, vychádza sestra (vyzerá normálne a dokonca vie, kde majú záchod), odchádzam na výpravu s cieľom vyprázdniť močový mechúr, je to kúsok, len na druhej strane predlhej chodby. Milé prekvapenie, horor sa nekoná, čisto aj toaletný papier, len mydlo si už niekto odniesol domov. Vraciam sa späť k ordinácii, klopem na dvere, nič, čakám, klopem, zase nič. Domov nemôžem, kabát mám vnútri. Konečne otvára sestra a hneď mi chce merať tlak (že si s tým nedajú pokoj, o chvíľu budem mať fóbiu z tlakomera), samozrejme vyšší. Odvádza ma k lekárke, mladá, chudšia ako ja, chce vedieť moje miery (čuduje sa nad mojou váhou, ona má fakt čo hovoriť), potom klasika RA, OA.., a vraj prvé (myslí tehotenstvo)? Trochu ju zaskočím, keď odpoviem tretie :-D Vysvetľovanie, ako sa mám stravovať, a ukazuje mi glukomer, teraz je ešte viac prekvapená, že tú „vecičku“ poznám. Lúčime sa slovami, nech si pokojne občas dám niečo sladké. Opúšťam budovu hrôzy, krásne som sa porozprávala. Prídem k autu, mŕtvola spí a má dinosaura na hlave.