Bielizni v sušičke je chladno

Noc. SPÍM. Vlastne si skracujem noc občasným driemaním, ktoré prekladám odchytávaním námesačnej staršej dcéry (nechápem, čo alebo kto ju ťahá ísť čúrať uprostred obývačky – pokiaľ viem, nikdy tam na tých miestach záchod nebol, ale možno tam dával nejaký prapredok nočník – asi ho tam dám tiež a budem mať pokoj :-D), syn sa pre zmenu chodí X-krát za noc pýtať, či už je ráno – občas na neho zaberie jednoduchá nápoveda – svetlo deň, noc tma, lenže v zime je nejako stále tma, nevadilo by, keby niekedy spal až do popoludnia :-D. Helenka občas organizuje vo sne vedeckú konferenciu s Japoncami :-D (naozaj to tak znie, safra :-D) Tak si tak v noci premýšľam, rozumej so zavretými očami, a tu zrazu počujem bielizeň v sušičke rozprávať o tom, že jej je zima a mala by som ísť zavrieť okno v kúpeľni. Som lenivá, spím ďalej a bielizeň nech si robí, čo chce, nech sa aj k sebe pritúli :-D, sušička je plná :-D Ráno idem do kúpeľne a tam zima ako v zime, aj bezdomovec by radšej ušiel do Tesca. Úbohá bielizeň :-D