Môj príbeh
2x do tej istej rieky......
Že by sa to celé zase opakovalo a opäť mi môj život nevyšiel, ako som si plánovala....
Som rozvedená, z manželstva mám 6-ročného syna a teraz s priateľom 20-mesačnú dcéru... S exmanželom som zažívala psychické aj fyzické týranie a zostávala som len kvôli synovi, ale nakoniec som našla silu a odišla som s osobnými vecami a synom. Začala som opäť od nuly všetko budovať a postaviť sa na vlastné nohy, síce to bol niekedy boj, ale dala som to a som na seba za to hrdá. Potom mi do života vstúpil priateľ, miloval môjho syna a to bolo pre mňa to najdôležitejšie, aby sa tí dvaja mali radi. Vo troch to bolo fajn, výlety, sťahovanie, nový život, ale prišlo do toho všetkého moje tehotenstvo. Po narodení dcéry sa priateľ zmenil. Chápem, že vlastné dieťa je iné ako cudzie, ale vedel, do čoho ide, a podľa toho má aj situáciu riešiť. Môj syn išiel dosť rýchlo nabok, snažila som sa a snažím sa mu všetko vynahrádzať, keď dcérka spí. Učíme sa, čítame, hráme sa, rozprávame sa, ale priateľovi sa neustále niečo nepáči. Samá kritika na moju osobu, na môjho syna, na milión vecí a za všetko môže môj syn a keď sa ho zastanem, je zle. Koľkokrát mi povedal, nech odídem aj s deťmi, alebo jeho lepšia varianta, nech odídem len so synom, že si tú dcérku nechá. On veľmi dobre vie, ako na deťoch visím, a tým mi ubližuje. Dokonca tvrdí, že dcérka nie je jeho, že nech nepočítam s alimentmi a kto vie s čím. V takom prostredí sa nedá zdravo dýchať a žiť. Bohužiaľ mám len materskú a podnájom s dvoma deťmi je nemysliteľný, tak odpočítavam ešte rok a potom nastupujem do práce a dcérka do škôlky. Akoby sa na mňa lepili tí istí muži, ktorí dokážu len ublížiť cez deti, pretože vedia, že by som za ne aj dýchala, keby som mohla. To mi v oboch prípadoch veľa ľudí hovorí: vydrž to už kvôli deťom, ale veď sú moje deti šťastné? A nebolo by nám lepšie samým? Ako mama mám opäť pred sebou zásadné rozhodnutie, čo ďalej s našimi životmi, či vydržať, alebo odísť hneď... teraz, ale je situácia, že nie je kam, ako tomu bolo aj pred 4 rokmi. Samozrejme, nehádžem vinu len na mužov, určite je aj vina vo mne, ale jednoducho deti sú a budú vždy na 1. mieste, čo niektorí muži nedokážu rozdýchať.
Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú
Ďalšie z rubriky Zo života, ostatné
Celá rubrika
Sendynka
Alebo ako mal byť môj pes guláš
1 844× prečítané
Tak ja sa tiež pridám s recenziou :). Pred rokom a pol som vyhrala odrážadlo Repello, tak vám ho tu môžem poriadne zrecenzovať :). Vtedy mala dcérka rok a pol.…
Repello-recenzia
3 826× prečítané
Je všeobecne známe a ja tomu tiež verím, že malé deti sú citlivejšie na okolie a vidia veci, ktoré my nevidíme... Preto sa chcem s vami podeliť o zážitok opäť…
Návšteva babičky a pradedka
1 208× prečítané
Odkopávame poslednú časť domu, severnú, a zistili sme, že v jednej časti nám „levituje“ dom, súdruhovia nepovažovali základy pre poschodový dom za dôležité,…
Ty sovo húkavá
1 184× prečítané

EMA
Mamičky, musím sa pochváliť :) včera 28.10. o 19:31 sa nám narodila naša krásna dcérka Ema. Týmto…
1 169× prečítané

Bojovníčka? Asi áno
Ešte predtým, než sa dcéra narodila, už bojovala o svoj život
941× prečítané
Na PreMaminky.sk nájdete 640 príbehov.
