Naše plánovanie svadby

Ako začať? Asi tým, že už doma sme sa dohodli, že chceme svadbu malú a skromnú a po našom, že si do toho nenecháme kecať. A aby nebola drahá, manžel bol v tom čase v insolvencii a ja som v práci robila za minimálnu mzdu, a rozhodne sme nechceli, aby nám svadbu niekto platil. Prešla som niekoľko internetových stránok, kde sa oddáva, za koľko a podobne, a nakoniec to boli sumy pre nás hrozné, tak sme v februári zašli na úrad a vybrali si termín na august, na piatok. To bol deň, keď oddávali zadarmo. Nemali sme so sebou ani rodné listy, ani ich nechceli, stačili im občianske, podpísali sme papiere a išli sme domov. Treba dodať, že v tom čase sme nemali deti, takže o to to bolo jednoduchšie. Na úrade som dostala katalógy a brožúry do rôznych salónov a na firmy, čo svadbu zariadia a podobne. No prešla som si katalógy a teda nevybrala som si. Chcela som jednoduché úplne obyčajné šaty a aj aby nestáli veľa, a keďže sme svadbu chceli v štýle záhradnej párty, tak aj také, aby som si to užila a nemusela sa obzerať na nejaké poškodenie. Takže som prešla internetové bazáre a podobne a o chvíľu našla krásne šaty, čo sa mi hneď páčili a presne na mňa. Takže som ich kúpila, padli ako uliate. Potom som si zvlášť dokúpila ešte závoj. Oblek si manžel požičal od známych za nič :-) na rad prišli topánky, manželovi to bolo jedno, veď ich potom aj tak nosiť nebude, kým ja som chcela topánky, čo využijem aj potom, takže balerínky :-) opätky nenosím. Žiadny stres, zašli sme k miestnemu Vietnamcovi a odchádzali sme spokojní s lacnými topánkami. Potom som si dohodla kamarátku na účes, nechty a make-up. Ďalej som chodila a nakupovala veci na výzdobu, stuhy, organzy, papiere, ozdôbky a podobne. Medzitým som si nakreslila obrázok, odfotila a na nete vo fotolabe urobila a objednala svadobné oznámenia, s tým mojím obrázkom :-) prišlo to do týždňa, hneď sme rozdali a porozposielali ľuďom, čo sme chceli pozvať, len najbližšia rodina, takže nám stačilo 10 ks oznámení :-) Keď som mala nakúpené potreby na tvorenie, pustila som sa do výzdoby, do vývazkov (myrtu mi dodala potom kamarátka), do vreckoviek na slzy dojatia a podobne. Medzitým som chodila do práce aj nadčasy, pretože som chcela ten týždeň pred svadbou voľno a nevyšla by dovolenka kvôli povinnej firemnej dovolenke. Takže som si celý týždeň musela hodiny nadrobiť dopredu. Takže som robila 10-12-hodinovky + soboty. Do toho domácnosť a plánovanie a tvorenie na svadbu. Dohodli sme si od obce prenájom horárne s tým, že si tam musíme upratať a podobne, žiadny problém, boli tam priestory, aby sa mohlo tancovať a hodovať ako vnútri, tak na záhrade, podľa počasia. A dostatok izieb pre všetkých. Zašla som sa opýtať do kvetinárstva na kyticu a len sa mi oči prevracali, keď mi hovorila cenu, to som hneď vedela, že to za živé kvety nedám ani omylom, aby potom zvädli, to si radšej natrhám niečo na lúke. Nakoniec som si nakúpila ďalšie potreby, stiahla videá na tvorenie z netu a kyticu som si urobila sama látkovú, čo vydrží navždy a za tretinu toho, čo chceli za živú. Tiež som čítala o svadobnej tombole, natoľko ma to zaujalo, že som sa do toho hneď pustila. Napísala som si ceny, názvy a podobne, podľa toho postupne nakupovala a balila. Najhoršie boli prstienky, nad tým sme strávili najviac času, objazdili x zlatníctiev a bez úspechu. Mám malé prsty a detské obrúčky jednoducho nerobia. Chceli sme buď striebro, alebo oceľ. Zlato sa mi nikdy nepáčilo. Aby nestáli veľa, vedeli sme, že manžel ho vôbec nosiť nebude kvôli práci a ja ho zase budem nosiť stále, pri všetkom. Takže striebro by sa o chvíľu poškriabalo, takže jasná voľba bola oceľ. To sme v zlatníctve už vôbec nepochodili. Tak som prešla internetové obchody a podľa mier, čo nám namerali v zlatníctve, som prstienky objednala. Padli parádne :-) Manžel ho má v poháriku vo vitrínke a berie si ho len výnimočne, keď niekam ideme, ja ho nezložím vôbec. A tak to bolo tak nejako to základné hotové a už chýbalo len jedlo a pitie. Hudbu sme mali jednoducho podľa svojho z PC cez repráky, kapelu sme nechceli, že tí jednoducho nezahrajú všetko to, čo si my usmyslíme :-) A fotky? Jj fotky, fotil, kto mal ruky, nohy :-) Hlavná fotografka bola svokra, fotí rada a má pekné fotky, takže nebolo čo riešiť. Suma sumárum na našej svadbe nebola jediná cudzia noha :-) Moji rodičia zohnali mäso a víno. Manželovi rodičia nakúpili suroviny na pečenie a obložené misy. My sme kúpili pár basiel piva, nejaký alkohol a sud s výčapom. V pondelok pred svadbou sme sa pustili do pečenia koláčikov a torty. Nakoniec niečo doviezli aj babky aj tety, to by si neodpustili :-) Deň pred svadbou sme upratali horáreň, pripravili a prestreli stoly, postlali postele vo všetkých izbách, pripravili chlebíčky, obložené misy a podobne, urobili šalát a obalili rezne na obed. A bolo hotovo a išli sme spať, manžel išiel k svojim rodičom, ja som bola u nás doma a moji rodičia so mnou. Mám rodičov 100 km ďaleko, takže bola blbosť, aby si po mňa ženích chodil a podobne, a navyše som chcela byť utajená nevesta :-) Ráno prišla kamarátka, dala ma do kopy, medzitým sa zišli príbuzní z mojej strany, ozdobili autá vonku (časť výzdoby a vývazky dostal aj manžel deň predtým so sebou) a potom sme vyrazili na úrad. Manželovi rodičia bývajú 8 km od nás a do mesta sa ide inou cestou, takže sme každý išli inade :-D Pred úradom som zostala v aute a vyliezla som až pred obradom. Manžel ma videl až pri oltári a bol unesený, skoro plakal :-) Potom rozprával, ako sa úbožiak bál, že neprídem :-D blázon môj :-) Svadba dopadla naprosto dokonale, bola hrozná sranda, všetci sa bavili a všetci spomínajú dodnes, a keď sa stretneme, tak si pospomíname a zasmejeme sa. Toľko k plánovaniu skromnej a lacnej svadby. Treba dodať, že dva mesiace pred svadbou sa nám po.... auto, takže sme boli viac ako 3 mesiace bez pojazdného auta, a mesiac pred svadbou nám dala zbohom televízia, tiež žiadna lacná sranda. Auto sme dostali mesiac po svadbe ako oneskorený svadobný dar od mojich rodičov, od všetkých ostatných hostí sme dostali peniaze, takže sa nám vrátila celá suma, čo sme do svadby vložili, a niečo navyše, tak aj tá televízia potom bola :-) A sme šťastní a spojení dodnes a už je nás o jedného viac :-) Možno to niekoho inšpiruje, niekoho, kto šetrí, niekoho, kto svadbu odkladá z dôvodu financií, niekoho, kto chce svadbu maličkú a skromnú :-) Tak všetkým Vám, ktorí plánujete v blízkej alebo ďalekej dobe svadbu, nech sa Vám vydarí a hlavne urobte si to podľa seba a bez stresu a zhonu, a ak je niekto tvorivý ako ja, tak si aj s kopou vecí poradí sám :-)