Kedy čo povedať deťom

Snažím sa byť deťom nielen matka, ale aj kamarátka a hlavne osoba, ktorá im hovorí pravdu...Ale niekedy je ťažké vysvetliť šesťročnému a trojročnému dievčatku rôzne súvislosti. Toto ma napadlo tento rok, pri návšteve rodičov. Mladšia to nevníma, ale staršia dcérka už áno a nad jej otázkou som dlhšiu dobu premýšľala, čo odpovedať... kedysi mi zomrela sestra a rodičia si nechali doma urnu. A aj pri nej majú jej fotky. Či s tým súhlasím alebo nie, písať nechcem, ale staršia dcérka sa ma pýtala, mamička, čo je to za „krabičku“? Ako jej vysvetliť, že v tej „krabičke“ je popol mojej sestry... Povedala som jej, že som mala sestru, ale umrela..nechápala slovo smrť. Doteraz to veľmi nechápe a asi ani zatiaľ nemôže... prirovnala som jej to k tomu, že keď stúpi na chrobáčika a on sa už nehýbe, to je smrť. A tá krabička je na jej pamiatku... Viac som to nerozoberala a dcérke to stačilo. A to je otázka, je dobré pri výchove hovoriť o smrti a od koľkých rokov dieťaťa? Ako im to vysvetliť? Ja si myslím, že aj v malom veku by sa o tomto deti mali dozvedieť, ale je to veľmi ťažké, nájsť slová, aby pochopili... alebo si niečo vymyslieť? Ako to máte vy?