Naše zoznámenie

Píšem sem príbehy z našej rodiny, o mojich tehotenstvách, pôrodoch, ale ešte som nenapísala o tom dôležitom, čo tomu všetkému muselo predchádzať. O tom, ako sme sa s partnerom zoznámili.

Júl 2008, mám krásnych 19, som v škole, študujem nadstavbu na maturitu a mám ukončený 1. ročník a 2. pred sebou. Prázdniny sú v plnom prúde a ja si ich plánujem poriadne užiť, lebo za rok po maturite už na ďalšiu školu ísť neplánujem, takže ma bude čakať hľadanie práce. Ale tieto prázdniny sú len moje a mojich priateľov. A budú skvelé. Ani sama netuším, ako veľmi...

10. júla sedím s kamarátkou na pive na našej obľúbenej záhradke, keď sa mi zmieni, že v jednom bare kvôli dovolenke a zároveň chorobe hľadajú na dve noci niekoho, kto by tam obsluhoval. Že pozná hlavnú prevádzkovú a môže mi to dohodnúť. Ok, prečo nie, peniaze navyše sa vždy zídu a túto prácu som už dlho chcela vyskúšať. Ideme sa tam pozrieť, viem, o aký klub ide, občas som tam bola. Zoznamujem sa s prevádzkovou a ona mi všetko vysvetľuje. Po chvíli sa dohodneme, že to skúsim. Moja prvá noc začína v sobotu 12.7. večer. Prvú hodinu je tam so mnou ešte jeden chalan, čo tam pracuje, a všetko mi za pochodu vysvetľuje. S onou kamarátkou som dohodnutá, že za mnou príde, aby som sa náhodou nenudila, keby bolo málo ľudí. Po hodine chalan odchádza a som tam len s ochrankou a asi troma ľuďmi. Píšem kamarátke, kde je, a ona, že hneď dorazí. Sadne si na bar, kecáme, ľudí je už viac a celkom to letí. Prídu aj moji rodičia pozrieť sa. Potom už kamarátka musí na autobus, posledný, čo jej ide domov. Po chvíli prichádza partia mladých chalanov. Normálne ich obsluhujem, ale jeden mi je veľmi sympatický, pekný. Pokukujem po ňom, on zasa po mne. Čas strašne letí, asi o 3. ráno jeho kamaráti odchádzajú, ON ostáva. Ide si sadnúť ku mne na bar a dáme sa do reči. Skoro nikto z hostí už tam nie je, takže mám čas. Pýta sa ma, či by som s ním šla niekedy na kávu, ale beriem to s rezervou, lebo už má dosť vypité a kto vie, či si to vôbec bude na druhý deň pamätať :-D asi o 5. ráno mi na tom bare zaspal, chcela som ho nechať vyhodiť, že mi odrádza zákazníkov :-D ale ochranka hovorila, že ak nikomu nič nerobí, tak ho vyhodiť nemôže. Hmmm, keď myslíš... Ani neviem ako, zrazu sa prebral a šiel domov a po chvíli mi skončila zmena a šla som domov s tým, že večer zase prídem.

13.7. popoludní sa stretávam s tou kamarátkou, ideme na jedlo a na kávu a potom mi začína zmena, tentoraz ide so mnou hneď a je tam skoro celú noc, príde za ňou jej priateľ a naozaj už neviem, kedy odišli. Ale okolo 23. hodiny sa tam objavuje chalan zo včera. Tentoraz bez kamarátov a ide hneď ku mne na bar. Ospravedlňuje sa, že včera zaspal, že oslavovali kamarátove narodeniny a že to asi prehnal. A smutne dodal, že na tú kávu s ním už asi po tomto nepôjdem. Hovorila som, že možno áno, že sa to môže stať každému. Pár opilých nocí som za sebou mala tiež. Tentoraz sme prekecali celú noc a ráno ma odprevadil pred náš panelák. Ďalšiu noc som už pracovať nešla, takže keď mi od neho navečer pípla esemeska, či si pôjdeme sadnúť, súhlasila som. Šli sme na tú kávu, potom na pivo, opäť prekecaná celá noc (a to som našim tvrdila, že idem na 3 pivká a o polnoci som doma :-D ) ráno ma odprevádzal domov a pred domom sme práve natrafili na moju totálne vytočenú mamku, že keď chcem byť preč celú noc, tak to mám povedať, nech sa nenervuje. Bol pondelok ráno, šla do práce, mne to nejako nedošlo, aký je deň, a pýtam sa jej, prečo ako ide tak skoro nakupovať :-D prefrčí popri mne rýchlosťou azda nadpozemskou, ako ju vytočím ešte viac :-D

14.7. dopoludnia sa zobúdzam a uvedomujem si, že mama je v práci. Hodnotím situáciu a celkom rýchlo mi napadne, že bude lepšie zmiznúť, kým mama príde, a na oči jej prísť tak o 3 dni :-D volám sestre, vtedy 13-ročnej, je u našej babičky, tak jej hovorím, nech pripraví babičku, že prídem. Otcovi hovorím, že idem za sestrou a že to bude lepšie. Vie, prečo odchádzam, a chechce sa na celé kolo. Predpokladaný návrat najskôr v stredu, to aspoň mama vychladne. Píšem esemesku tomu, s kým som tú noc strávila. Vysvetľujem mu všetko a napíšem, kedy mi ide vlak, či ma chce ísť vyprevadiť. Hoci bývame na jednom sídlisku, nikdy sme sa nevideli alebo o tom aspoň nevieme, zvláštne... Chodili sme na tú istú základnú školu a sídlisko zasa nie je také veľké. Odpisuje, že príde. Na stanici mi prichádza vlak, lúčime sa a on ma prvýkrát pobozká. No je to hneď „trochu“ väčší bozk, ale nádherný. Zrazu sa mi nejako nechce odísť... Popoludní si esemeskujeme a povieme si, že spolu chceme chodiť. Som šťastná. Babička už vie, prečo som tak zrazu prišla, a má z toho, slušne povedané, srandu :-) potom volá mamke, tá sa už v práci upokojila. Vraciame sa aj so sestrou vo štvrtok a celé dni medzitým si s chalanom píšeme. Po návrate domov sa poobede ideme prejsť, prvýkrát sa chytíme za ruky, všetko je krásne a zaliate slnkom. Cítim to, čo ešte nikdy, a keď mi prizná, že ešte žiadny vzťah a nič také nemal, som šťastná dvojnásobne. Ten mesiac sa vzájomne predstavujeme rodičom. Naši otcovia sa poznajú, kedysi spolu pracovali.

Je august 2008 a dvaja mladí ľudia, dievča 19 a chalan 23, sú prvýkrát na dovolenke. Síce ja som išla s mamkou a sestrou, keďže mal ísť otec, ale zmenil prácu a nedali mu toľko dovolenky, aby neprepadli peniaze, ale ideme v pondelok a môj priateľ s oteckom, že za nami dorazia v stredu. Ešte že to je v ČR. My tam sme do piatka, naši do nedele. Ten piatok z dovolenky ideme k babičke, tam, kam som v júli odišla, predstaviť jej toho, čo to spôsobil :-D

Koniec augusta 2008, už som u neho skoro presťahovaná a sme stále spolu, šťastní a zaľúbení. Sme teda u jeho rodičov, ale časom sa odsťahujeme k jeho babičke v tom istom meste, ktorá má dvojposchodový dom a horné poschodie voľné. Priateľ tam bol v detstve viac ako doma. No a po škole, až pôjdem pracovať, chceme si nájsť byt v prenájme.

Je február 2017, píšem tento príbeh, sme spolu 8,5 roka, máme dve dcéry, 5 rokov a 18 mesiacov, a ja ho milujem stále rovnako ako na začiatku. A dátum 14. júla je v kalendári každý rok označený červeným srdiečkom. A meno Milan (jeho meno) je pre mňa to najsladšie :-)