Bráškov prvý notebook :)

Boli to prvé Vianoce, odkedy som skončila školu, hneď po nej som si našla prácu a bola som pevne rozhodnutá kúpiť bráškovi na Vianoce notebook.. No keďže ma môj zamestnávateľ veľmi sklamal, čo sa týka sľubovaných prémií a mzdy, ktorá mala byť oveľa vyššia vzhľadom na odpracované hodiny (ale to sem nepatrí :) ).. Bola som z toho hrozne nešťastná, keby som mu ho kúpila, nezostane mi nič...

Našťastie mám úžasného manžela (vtedy ešte priateľa), ktorý si v tom čase zarábal pekné peniažky...

Bolo po výplate a on mi dal celú sumu na notebook, samozrejme som odmietala, bolo to strašne veľa a to som od neho nemohla chcieť.. Ale povedal mi, že sme pár, že peniažky sú naše spoločné a darček bude tiež od nás.. Tentokrát som plakala od šťastia :)...

Tak sme mu notebook vybrali, kúpili a tešili sa, čo bude.. S našimi sme sa rozhodli, že mu ho nedáme pod stromček, ale bokom ako bonus (mal ho pripravený na stole, zabalený a okolo neho otec zapálil prskavky)... Po rozbalení darčeka bol braček veľmi spokojný, a tak sme mu povedali, nech sa ide pozrieť do kuchyne, že tam možno ešte niečo má.. Očká mu žiarili, keď videl tú nádheru na stole.. Rozbalil darček a na naše počudovanie... Smutne sa na nás pozrel a hovorí: ale mne by stačila tá klávesnica....

No, čo vám budem hovoriť, krvi by sa vo mne nedorezalo, nikto sme nechápali jeho reakciu :D ale so sklamaním sme to nejako prešli.. Braček odišiel aj s darčekmi do izbičky a asi po pol hodine za nami prišiel s neskutočným plačom a hovorí: ja vám tak strašne veľmi ďakujem za ten notebook, ja som taký šťastný.. No, bolo to nádherné, chudáčikovi až potom došlo, čo sa vlastne stalo :D...

Plakali sme všetci :D

Boli to prvé Vianoce, odkedy som skončila školu, hneď po nej som si našla prácu a bola som pevne rozhodnutá kúpiť bráškovi na Vianoce notebook.. No keďže ma môj zamestnávateľ veľmi sklamal, čo sa týka sľubovaných prémií a mzdy, ktorá mala byť oveľa vyššia vzhľadom na odpracované hodiny (ale to sem nepatrí :) ).. Bola som z toho hrozne nešťastná, keby som mu ho kúpila, nezostane mi nič...

Našťastie mám úžasného manžela (vtedy ešte priateľa), ktorý si v tom čase zarábal pekné peniažky...

Bolo po výplate a on mi dal celú sumu na notebook, samozrejme som odmietala, bolo to strašne veľa a to som od neho nemohla chcieť.. Ale povedal mi, že sme pár, že peniažky sú naše spoločné a darček bude tiež od nás.. Tentokrát som plakala od šťastia :)...

Tak sme mu notebook vybrali, kúpili a tešili sa, čo bude.. S našimi sme sa rozhodli, že mu ho nedáme pod stromček, ale bokom ako bonus (mal ho pripravený na stole, zabalený a okolo neho otec zapálil prskavky)... Po rozbalení darčeka bol braček veľmi spokojný, a tak sme mu povedali, nech sa ide pozrieť do kuchyne, že tam možno ešte niečo má.. Očká mu žiarili, keď videl tú nádheru na stole.. Rozbalil darček a na naše počudovanie... Smutne sa na nás pozrel a hovorí: ale mne by stačila tá klávesnica....

No, čo vám budem hovoriť, krvi by sa vo mne nedorezalo, nikto sme nechápali jeho reakciu :D ale so sklamaním sme to nejako prešli.. Braček odišiel aj s darčekmi do izbičky a asi po pol hodine za nami prišiel s neskutočným plačom a hovorí: ja vám tak strašne veľmi ďakujem za ten notebook, ja som taký šťastný.. No, bolo to nádherné, chudáčikovi až potom došlo, čo sa vlastne stalo :D...

Plakali sme všetci :D