BYŤ „LEN RODIČ“ UŽ NIE JE IN

Ja sama vnímam tieto fóra ako miesto, kde sa síce nedozviete veľa múdreho, ale získate pravdepodobne to najcennejšie, čo v tej chvíli potrebujete. A to je pocit spolupatričnosti. Zrazu v zúfalstve, keď neviete, čo robiť, a pripadáte si ako nemožná a neschopná matka, nachádzate ďalšie desiatky rovnakých príbehov. A úprimne, hneď sa cítite jednoducho lepšie.

Som preto veľmi vďačná všetkým, ktorí sa podelili a delia o svoje problémy online. Toľkokrát mi poskytli istotu v noci, keď som bola zúfalá a nevedela som utíšiť svoje dieťa.

Bohužiaľ, nie každý príspevok je priaznivý. Anonymita, ktorú poskytuje internet, dáva mnohým ľuďom odvahu, aby kritizovali rodičov tak, ako by to väčšinu z nich nikdy nenapadlo robiť zoči-voči.

Každý sa tak môže stať rodičom roka, pretože predsa vie všetko lepšie.

KONKURENČNÉ RODIČOVSTVO

Rodičovstvo bolo v niektorých ohľadoch vždy trochu súťaž. Rodičia porovnávajú svoje deti s ostatnými a získavajú pocit uspokojenia z vedomia, že ich dieťa vyniká v X Y veciach oveľa viac než susedov potomok.

Matky sa tak zahŕňajú otázkami: „Už ti chodí? To je čudné, náš Pepíček chodí už od troch mesiacov.“ „Už máte zuby? My už máme ústa plné zubov.“

V posledných rokoch sa zrodili aj akési „štýly“ výchovy a z rodičov to urobilo ešte väčšiu konkurenciu. Skupiny rodičov horlivo vyhlasujú, že ich zvolený štýl je najlepší, a každý, kto sa k nim nepridá a rozhodne sa pre niečo iné, je všetko, len nie normálny. Namiesto „len rodičovstva“ máme teraz napríklad „BIO, EKO, BEZ CUKRU, TUKU rodičovstvo“ alebo „BEZ TRESTOV, ZÁKAZOV A VÝCHOVY rodičovstvo“. Čo sa stalo s „BYŤ PROSTE LEN RODIČ“?

Súťaž dokonca začína ešte predtým, než sa dieťa narodí. Ak zvolíte prírodný pôrod doma bez liekov, potom ste buď hodní obdivu, alebo cvok, ktorý ohrozuje zdravie a život dieťaťa.

Keď rodíte v nemocnici a využijete lekársku pomoc rovnako ako medikamenty, potom ste veľmi statočná a silná, alebo fňukna, ktorá nevydržala trochu tej bolesti.

Len čo je dieťa na svete, konkurenčné rodičovstvo sa dostáva do tej správnej atmosféry. Prsia verzus dojčenské mlieko. Nosiť alebo nechať plakať. Domáce príkrmy alebo dojčenie do troch rokov. Koľko času môže dieťa stráviť pri obrazovke alebo koľko g cukru denne skonzumuje. To sú míľniky, ktorými postupne prechádzate.

Potom príde škola a hodnotíme výsledky testov, úroveň čítania alebo to, ako naše dieťa vyniká v kolektívnych hrách. Tento zoznam je nekonečný. Vždy sa nájde niečo, čo nás prinúti váhať, či robíme správnu alebo zlú vec, alebo či nemá naše dieťa nedostatok niečoho, alebo naopak príliš veľa niečoho.

DOKONALÝ OBRÁZOK RODINY

Myšlienka byť dokonalý rodič je len poháňaná sociálnymi médiami. Facebook, Twitter a Instagram sú preplnené obrázkami anjelsky vyzerajúcich detí, ktoré sa nadšene zapájajú do umenia, pečenia alebo sú nadpozemsky šťastné pri prechádzke v prírode. Tieto obrázky sa publikujú práve preto, že sú dokonalé. Šťastie a harmónia z nich doslova pretekajú. Vedľa nich vyzerajú vaše obyčajné fotky nudne a trápne. Nikto na nich nie je učesaný, oblečený podľa posledných trendov a nekričí do sveta, aký je život báječný a bez poskvrny.

Na tých ideálnych nenájdete, napodiv, chvíle, keď dieťa pomaľuje fixkou novonatretú stenu v obývačke, ani pokus, keď sa snaží praštiť lyžicou do hlavy súrodenca.

Rovnako som na tých okúzľujúcich momentkách nikdy nevidela zúrivosť, keď sa dieťa chce jednoducho pozerať na rozprávku a nie hrať sa vonku.

Aby sme zapadli do škatuľky, mali by sme publikovať príspevky o tom, aké úžasné rodičovstvo je a akí sme požehnaní našimi zábavnými, rozkošnými a nadpriemerne inteligentnými deťmi. Naopak, určite by sme nemali zverejňovať príspevky o tom, ako o 3. hodine ráno sedíme zrútení, pretože sa naše dieťa nespokojilo s tým či oným.

Alebo o tom, že sme na naše dieťa zvýšili hlas po tom, čo rozlialo čaj na čerstvo povysávanú podlahu. A už vôbec by sme nemali postovať príspevky o tom, ako naše deti strávili celý deň sledovaním televízie, pretože, úprimne povedané, sme dnes jednoducho nemali energiu ich dostatočne zabaviť.

MATERSKÁ VINA

Veľmi často sa potýkame s návalom všadeprítomných dokonale vyzerajúcich rodín na sociálnych sieťach a nespočetným množstvom rád, čo je a nie je najlepšie pre naše deti. Čo to v nás zanecháva? Večný pocit viny a strachu, že nie sme dosť dobré, že sa nám nedarí vychovávať naše deti podľa očakávaných štandardov a meradiel. V niektorých prípadoch to môže mať negatívne účinky. Popôrodná depresia je jedným z nich. Namiesto pocitu naplnenia a šťastia z toho, že sme rodičmi, prepadáme zúfalstvu, že nie sme dosť dobrí, a rodičovstvo sa tak pre nás stane len bludným kruhom, z ktorého hľadáme cestu von.

Facebook nám môže ukázať tie dokonalé okamihy a ja nebudem tvrdiť, že mi moje deti neprinies li obrovský pocit šťastia.

Ale ak mám byť úprimná, podstatná časť rodičovstva našich piatich detí zahŕňa predovšetkým prežiť deň s minimom záchvatov zúrivosti batoľaťa, hádok dvoch najstarších, ktoré prechádzajú pubertou, bez návalu frustrácie na hlavu mojej polovičky a utopenie zúfalstva v tuniaku čokolády.

Ale ak sú naše deti zdravé a spokojné, tak robím dobrú prácu, aj keď nie je dokonalá a ja nevnímam materstvo len ako prechádzku ružovou záhradou.

Je načase zbaviť sa pocitu viny a prestať sa porovnávať s okolím.

Rozdiely, ktoré nás odlišujú, sú naopak to, na čo by sme mali byť hrdí.

Ak sú vaše deti šťastné, tak nezáleží na tom, či ste „bio rodič“ alebo „ktorýkoľvek práve moderný rodič“.

Na ničom z toho nezáleží.

Nesnažme sa byť „nejakým typom“ rodiča, buďme jednoducho rodičmi. Čas, ktorý so svojimi deťmi strávime, je príliš cenný na to, aby sme sa snažili dosiahnuť akýsi cieľ ideálneho rodičovstva.

Zabezpečiť, aby sa naše deti cítili v bezpečí a milované, je najlepší rodičovský štýl na svete.