28.11.

28.11. 2016. Pondelkové ráno, úplne rovnaké ako hociktoré iné ráno. O pol 7. vstanem, zalejem si kávu, nachystám oblečenie do škôlky a idem zobudiť dievčatá. Dnes všetko prebieha celkom v pokoji bez zbytočného fňukania a prehovárania. Anička sa do škôlky teší - idú dnes na divadlo, :-) Malú Violku napchám do kombinézy a do fusaku, vonku je dnes pod nulou. Ešte mrknem do kalendára, či sme nezabudli na nejaký krúžok, alebo ešte niečo iné okrem peňazí na divadlo. Je 28.11, áno, dnes sú to 2 roky, keď zomrel môj dedko, samozrejme o tom viem, ale predsa len keď uvidím ten dátum v kalendári, vzdychnem si. Cestou do škôlky spomínam na dedka, hneď ako prídeme, zapálim mu sviečku. Na cintorín sa bohužiaľ nedostaneme, malá je prechladnutá a cestovať v mraze s kočíkom autobusom ..... Veď dedo to pochopí :-) Spomínam na to, ako nás strážil, čítal rozprávky, chodil s nami na huby... a hlavne ako bol závislý od babičky. Stále ju hľadal a keď sa len chvíľku zdržala napríklad na dvore, alebo vonku so susedkou, hneď po ňu bežal, nech už ide za ním. Často sme sa na tom aj smiali, že bez Babičky neurobí ani krok :-) Babička práve leží v nemocnici, dnes si ide mamka vybaviť papiere na úrad, aby sa o ňu mohla starať, keď ju prepustia. V škôlke je to rýchlovka. Dostanem pusu a už vidím len, ako za dverami mizne ružová sukienka mojej staršej dcéry. V ruke zviera 35 Kč na divadlo a ponáhľa sa ich dať pani učiteľke. Mladšia už medzitým zachumlaná v kočíku v teplej chodbe driemka. Rýchlo sa ponáhľam domov, čaká ma tam kopa žehlenia, tak nech toho stihnem čo najviac. Okolo obeda volá mamka, skoro všetko má vybavené, ja mám vyžehlené, vonku je slnečno a roztopil sa aj snehový poprašok :-) Vyzerá to na pekný deň :-) Popoludní, keď sme už všetci doma, deti sa hrajú, zavolá znova mamka: „Ahoj Zdeni, tak s babičkou už to máme vyriešené.“ Nie, nemyslí zasa úrady a papiere. Nemusí ani povedať viac, počujem, ako sa snaží byť statočná, ale v tej chvíli to nejde, plačeme obe dve. Práve jej volali z nemocnice, že sa náhle zhoršila a zomrela. :'( „Mami, dnes má výročie dedo.....“ „Ja viem, odpovedá mamka, on si po ňu prišiel, rovnako ako po ňu chodil celý život.....“ Moja babička aj môj dedo odišli obaja 28.11. obaja vo veku 82 rokov. Len 2 roky po sebe. Toto predsa nemôže byť náhoda (mimochodom, mám 28 rokov). Dedo, Babi, ďakujem Vám obom za všetko, za Vašu lásku, za Vaše starosti, za celý Váš život...