Denisin prvý ohňostroj

Každý rok je u nás v Náchode 7. mája večer ohňostroj na oslavu konca vojny. Je to niekoľkoročná tradícia. Už od popoludnia sú na námestí stánky, kolotoče pre deti, skákací hrad atď. Popoludní sme tam samozrejme kvôli staršej Natálke zašli. Vyšantila sa, skákala snáď pol hodiny, išla aj na mašinku a kolotoč, dostala cukrovú vatu a obe dievčatá balónik. Rozmýšľali sme, ako to urobiť večer. Ohňostroj vždy začína o 21:45. Keď bola Natálka bábätko, jednoducho som s ňou bola doma a išiel len priateľ s mojimi príbuznými, ktorí sem kvôli ohňostroju chodia. Natočil mi to na kameru a bolo vyriešené. Ale čo tento rok, Natálka chce samozrejme ísť, a najradšej s mamkou aj s ockom. Lenže v tom čase už bude malá Deniska dávno spať a aj keby som ju preniesla do kočíka, rachetle sa púšťajú zo zámku, takže na námestí budú strašné rany, do toho hudba, jednoducho sa nám tam bábätko ťahať nechcelo. Napadlo ma zísť na Dobrošov a pozrieť sa odtiaľ, ale bolo by to ďaleko, zámok je odtiaľ vidieť malý a z ohňostroja by sme veľa nemali. Potom dostal priateľ super nápad. Vezmeme auto a pôjdeme na kopec, kde je taká štvrť rodinných domov, kúsok od nemocnice, tam to bude luxusne vidieť a zároveň tam nebude počuť tú hudbu a ani tie rany nebudú také. Dohodnuté, pôjdeme tam.

Moja mamka ide popoludní z námestia k nám, že pôjde večer s nami. Dievčatá sa hrajú s babkou, my s priateľom robíme večeru, pozeráme hokej, pohoda. Obe dievčatá okúpem a Deniska ide po večeri spať, ako je zvyknutá. Dojčím a do 10 minút spí. Natálka to samozrejme s prehľadom vydrží. Vo štvrť na desiatu začne Deny kňučať, tak ju nadojčím, to sa mi hodí, že už teraz :-) o pol desiatej ju začnem obliekať. Nohavice, ponožky ani mikina ju nezobudia, čiapka už áno... Rýchlo s ňou do sedačky, v aute hneď zaspí, s tým nikdy nemala problém. Ideme, ale Deny sa drží sedačky, pozerá do tmy a nespí. Prichádzame na miesto, je ešte 5 minút času do začiatku. Je tam aj zopár ľudí, čo tu bývajú, tak si hovorím, že keby začala revať, pôjdem s ňou do auta a dám jej mlieko, aj z toho auta pekne uvidím. Ale Deny nerve, začne veselo rozprávať a ľudia z nej majú srandu :-) Natálka poskakuje okolo a obšťastňuje nás otázkou „kedy už to začne, kedy už to začne“.

Konečne je 21:45 a ohňostroj začína. Je to paráda, nádherné ako vždy. Deniska pozerá, oči ako sova vyvalené, vidí farebné svetielka (na svetlo je zaťažená), zrazu sa začne smiať, mrská sa mi v náručí, naťahuje ruky a chce, aby tie svetielka prišli k nej. Vreští, potom už aj nadáva, ale tie svetielka nejdu bližšie a nejdu :-D mrská sa ako kapor, najradšej by za nimi utiekla, ale ešte to nevie. Celý čas vydrží fascinovane pozerať. Keď je koniec, ideme k autu a Deniska stále otáča hlavičku k zámku a čaká ďalšiu zábavu :-). Cestou domov sa opäť drží sedačky a pozerá, vezieme domov mamku a keby sme išli o 3 minúty dlhšie, tak vytuhne. Celú cestu Natálka nehovorí o ničom inom ako o tom, aká to bola krása a kedy bude ohňostroj zase. Tiež si to veľmi užila. Dôjdeme domov, Denču vyzlečiem, dám mlieko a hneď zaspáva. To som nečakala, myslela som, že to spanie bude mať možno rozhodené, keď bola hore, ale spí krásne celú noc. Natálka zaspáva, len čo položí hlavu, a my s priateľom máme zvyšok večera pre seba... Čo viac si priať?