Ako synček prijal cumlík a už ho zase pľuje

Synček v poslednom čase dosť plakal, čo som pripisovala rastu zúbkov a očkovaniu. Potom som však zistila, že to, čo som považovala za tuhšiu kožu pri konečníku, je niečo ako absces. Na druhý deň som hneď pribehla k doktorke. Tá ma upokojovala, že to je asi len tuk, a poslala ma na detskú chirurgiu. Tam som volala a vraj že majú plný kalendár a objednajú ma o týždeň. To sa mi nepáčilo, tak potom sestričku napadlo, že ich doktorka ten deň slúži na chirurgickej pohotovosti. Tak sme tam išli. Dostali sme vynadané, prečo ideme na pohotovosť, keď to nie je akútne. Ale doktorka bola v pohode. Malý má vraj absces a či mám so sebou veci, že to je tak na tri dni hospitalizácie. Dosť to so mnou zalomcovalo. Tak vraj nech prídeme ráno a že malého nesmiem od polnoci dojčiť, pretože mu to musia rozrezať a vyčistiť v narkóze. To so mnou zalomcovalo ešte viac. Hneď som si predstavovala drobca s maskou na tvári. Cestou domov mi docvaklo, že keď je hore, tak ho predsa dojčím každú hodinu! Tak som nám teda rýchlo zbalila, uspala deti (manžel bol ako naschvál na služobke) a potom to začala vstrebávať. O polnoci som malého zobudila, aby sa teda naposledy najedol. Najprv sa na mňa vždy len usmial a zase hneď zaspal. Nakoniec si teda dal, ale chlapec svoju poslednú šancu veľmi nevyužil. To som si ho už dala do postele a vôbec som nespala, lebo mi bolo jasné, že musí spať čo najdlhšie, aby celú noc neplakal od hladu. Takže hneď ako sa začal budiť, hneď som ho uspávala. Veľmi nepomáhalo, že k nám čoskoro prišla dcérka. Nejako som sa dočkala rána (5:30, o 6:30 sme išli). Skúsila som mu dať trochu čaju, ale nechcel ho. Napodiv sa ani nedožadoval mlieka a len pozeral, ako lietam, aby som na nič nezabudla. V aute sa na mňa dokonca smial. V nemocnici som s ním potom 2 hodiny chodila v náručí, lebo inak by už plakal, začínal mať asi strašný hlad. Potom mu dávali kanylu – keď sestra videla, akú hrôzu mám z kanyly do hlavičky, dala mu ju na prvý raz do ruky (uff). Potom už bol asi zúfalý, lebo si odo mňa vzal cumlík, ktorý som ani neviem prečo pribalila, a ešte mi hodinu spal v náručí (jo, už mi praskali záda). Potom mi ho odviezli a vraj z neho ešte na sále vyloudili úsmevy. Je to zákrok na pár minút, tak ho už zase viezli späť, veľmi plakal a držal si ruku s tou kanylou. Potom som ho uhojdala v kočíku, dostal niečo na bolesť a spinkal. Opäť som sa bála, aby sa nezobudil, lebo ďalších asi 6 h som ho nesmela dojčiť. Tak som s ním 4 h jazdila po chodbách. Ako som s ním prestala hojdať, tak sa budil... Celý čas usilovne cumlal :). Ja som už praskala vo švíkoch (že ja somár som nevzala odsávačku). Potom som mu konečne mohla dať trochu čaju, ten hltal ako divý. Postupne som mu dávala viac, až som ho mohla nakojiť, ale len trochu, keby zvracal. To už naozaj plakal, lebo chcel oveľa viiiac :D. Odvtedy cumlík lietal veľkým oblúkom :D. Potom sa už všetko zlepšovalo, len bol malý nahnevaný, že nemôže pásť koníky kvôli dlahe a že tú ruku nemôže dať do úst. V noci spal krásne vo svojom hniezdočku :). Na druhý deň mu vybrali kanylu a prepustili nás :) (nečakane rýchlo). Malý bol celý čas neuveriteľne statočný, akoby vedel, že to musí podstúpiť a zaťať zuby... nechápem, ako tak dlho vydržal bez jedla... Bude sa to hojiť dlhoooo, mal to veľmi hlboké. Ranu musím stále rozovierať a vyplachovať, aby sa mu to nezapálilo a aby sa nezacelila hneď na začiatku. Musí sa to veľa vetrať, používať látkové plienky (tá chémia to dráždi a zaparuje), umývať pod tečúcou vodou. Tie abscesy vraj môžu vzniknúť z ranky, ktorá sa zapáli, z lokálneho opruzenia alebo aj genetická záťaž a vraj sa radi vracajú. Veľmi tomu napomáhajú chemické plienky a vlhčené obrúsky (že ja somár som si dala na leto pauzu s látkovkami). To je pre tie, čo sa nechápavo pozerajú na látkujúce mamy... Všetko zlé je na niečo dobré: vidím, že malý je naozaj statočný, začala som znova látkovať, konečne som sa naučila umývať ho v umývadle a dokonca som si uvedomila, že viem, kedy robí kaku, takže na kakanie (a niekedy čúranie) aplikujem bezplienkovku (za čo som strašne rada, lebo inak by si stolicu tlačil rovno do tej rany a kapsy). Za týždeň sme boli vraj štvrtí... Tak snáď to nikoho z vás tiež nestretne...!