Hrozný zážitok z nemocnice

Začínal pekný slnečný víkend. Zbalila som deti, psa, veci a jedlo a išla som vopred na

našu chatu. Manžel prišiel za nami večer po práci.

V sobotu ráno sme vstali veľmi skoro a vyrazili sme na huby. Našli sme veľké pravé

krásne, ale len šišky. Už tam si starší synček Kryštúfek 4,5 roka sťažoval na bolesť

brucha, keď sa vyvracal, vrátili sme sa na chatu. Polihoval, sťažoval sa na bolesť

hlavy. Obed mu tiež nesadol, tak som ho uložila spať. Ani poobede nebola

situácia lepšia, tak sme sa zbalili a radšej sme išli domov. Večer mal teplotu, dostal

Nurofen sirup a išiel spať. V noci sa však s plačom zobudil druhý synček Eliášek

2 roky s horúčkou 39 st. Tiež dostal Nurofen, ale celú nedeľu bol apatický s

horúčkou a, bohužiaľ, nechcel vôbec nič piť, nezabral ani hrnček, pitko, pohárik,

lyžička, proste nič. V pondelok ráno sme teda radšej išli k pediatrovi na kontrolu, ktorý nás poslal do

nemocnice Krč. Začal tak dopoludnia kolotoč. Musím uznať, že nás teda prehliadli dôkladne, to áno.

Ale prístup k detskému pacientovi sa akosi vyparil. Najprv krv z prstíka, prišla

staršia cigaretami zadymená sestra, vzala nám krv, nedala mi žiadnu náplasť

ani vankúšiky a tak som mala nohavice a bundu od krvi. Krv v skúmavke mala bublinky,

čo vraj znamená, že výsledok môže byť skreslený. Potom sme 4 hodiny lietali z

jedného pavilónu do druhého – chirurgia, sono, detské, krv a späť. Na detskej

akútnej ambulancii sme čakali 1/4 hodiny a to vedľa bola ambulancia kontrolná a tam

medzitým vyšetrili najmenej 5 pacientov. Prišla doktorka bez atestácie, tak nám

pohmatala brucho, potom prišla docentka, pohmatala brucho, potom zas doktorka bez

atestácie vykonala vyšetrenie zadočkom a to som medzitým vždy musela malého

zabaliť, obliecť a držať v náručí, aby im to tam nepočúral. Samozrejme plakal, bol

unavený, až mi počas toho vyšetrovania niekoľkokrát zaspal. Nakoniec nám povedali, že musíme na kvapkačky a teda zostať v nemocnici.

Po hodine nás dostali na izbu. A to som bola v ďalšom šoku. Nebolo to infekčné oddelenie, ale klasické detské, len naša izba bola označená Infekcia –, staré popraskané okná bez žalúzií, alebo s nimi, ale rozbitými, biele steny, žiadna ani plastová hračka, žiadny stolček, stolička, televízia s programom ČT1 a Prima. Hneď nám oznámili, že nesmieme vôbec na chodbu. Malému nasadili na 5 hodín kvapkačky. Nebyť tam môjho manžela, neviem, ako by sme to zvládli. Žiadny pípak, na zazvonenie na sestru, keby som potrebovala na wc, ktoré bolo jasne na chodbe.. po piatich hodinách nasadili ďalšiu kvapkačku na 7 hodín. a to už bol malý lepší, tak nespal, jediná zábava bolo skladanie piškót. Dôjsť ohriať čaj do kuchynky šlo, ale zas tam nesmelo dieťa.

Po dosť rušnej noci, keď naozaj personál neberal ohľad, že tam spia deti, si užívali bežnú prevádzku.

Dopoludnie prebiehalo v štýle zakazovania malému vychádzať z izby, pozerania z okna,. V televízii sa striedali talianske a nemecké hovadiny.

Po veľkej vizite rozhodnuté, môžete ísť večer domov, keď malý zje obed a to bol

fakt nárez. Flaksovité suché letité mäso, tvrdá nastrúhaná mrkva a suché cestoviny. K tomu jablkové pyré. Toto by som deťom v lete pri 40 st. nedala ani keby boli zdravé. Ukázala som obed ošetrujúcej lekárke, našťastie sme sa dohodli, keď Eliášek zje misku piškót a bude piť, tak nás pustia. Hurá, o 17 hodine sme išli domov.

Počas pobytu sme si museli dôjsť všetko kúpiť – plienky, detské čapíky do zadočku, menses vložky.

Dohodla som sa potom s vrchnou sestrou, že doveziem nejaké hračky. Vraj sa často stáva, že sa zafarbená posteľná bielizeň stratí už v práčovni, upratovačky nechcú umývať hračky. Som však presvedčená, že to stojí za to. Tých 24 hodín strávených s oboma chlapcami v tej sterilnej neútulnej izbe bolo šialených.

Preto by som vás ženy chcela poprosiť, či buď sami, alebo prostredníctvom mňa zhromaždíme a pošleme, resp. ja zaveziem do Krče hračky – iba plastové, detské plachty, posteľnú bielizeň, malé TV + settopboxy, videá, DVD, stolčeky, stoličky.

Nikdy nevieme, kedy sa tam s našimi drobcami objavíme a budeme musieť prečkať..

Vďaka Petra

Kontakt na mňa

anonymizovano@example.invalid