Čo my mamy všetko vydržíme.....

Pred Vianocami išiel priateľ na operáciu žalúdka, takže som za ním medzi skúškami chodila aj s deťmi, sestry mali reči, ale kam ich mám dať, keď nemá kto postrážiť? Priviazať pred nemocnicou.... Do toho syn zápal priedušiek, takže celé prázdniny v posteli a nudil sa. Dcérka sa mi vysypala na tvári a priateľ, že to je moja vina, že kto vie, čo som jedla. Takže som sa celé sviatky starala, lietala, lieky, čajíky, masti. Ťahala som ťažké nákupy, kočík, pretože priateľ nesmie nič ťahať. Do toho som sa učila na skúšky po nociach, varila a starala sa o domácnosť. Teraz, keď som chorá ja, kto to vôbec berie do úvahy... deti chápem, sú malé, ale že aj ten veľký to nerieši... Ale to je asi údel matiek, kým dýchajú, nikto to nerieši. Takže s horúčkou, kašľom, nádchou idem ďalej a fungujem, len čakám, kedy ma to zloží a naozaj ostanem v posteli a nebudem riešiť, kto sa o deti postará. Verím, že asi nebudem jediná, ktorá to má takto doma, ale možno by sa muži mali zamyslieť nad tým, koľko toho žena znesie a zvláda, nech je zdravá či chorá