Ráno/ rána na RODIČOVSKEJ dovolenke

Moje ráno, alebo skôr ešte noc: spím, spím, zdá sa mi sen – mladý krásny muž ma žiada o ruku, nemáme deti, užívame si nespútaný život ( alebo podobný sen, v ktorom nemám deti) . V tom zrazu siréna: „ocko, ocko, ockóó“, spím ďalej, ocko nie som. Hlas je čoraz silnejší a prechádza do plaču až revu. Šmátram rukou vedľa na vankúš, je síce kvalitný, ale neukrýva napoly plešatú a šišatú hlavu. Aha, ocko pomáha a chráni inde. Pomaly sa prebúdzam z kómy, leziem z postele, stúpim na neupratanú hračku (väčšinou lego), nadávam, bolí ma chodidlo. Pripajdám sa do izbičky, malý „terorista“ reve, vraj sa mu stratila kniha (inokedy je to macko, psík, kúsok roztrhnutého papiera), nájdem, spokojne zaspáva. Vraciam sa do postele, už nesnívam, prevaľujem sa, nadávam, vstávam, varím kávu, čaj, raňajkujem, preklínam celý vesmír. „Uzurpátor“ spí do 9 hod, vysmiaty žiada jedlo. Ak je doma „napoly plešatá hlava“, nevstávam, veď nie som ocko, budím sa o 9 hod vysmiata, prečo moju náladu nezdieľa manžel, fakt nechápem :-)

Dobré ráno.