KAŽDEJ MAMKE, KTORÁ NEMÁ UPRATANÉ

Naozaj nechápem, ako to niektoré mamy robia, že majú aj s deťmi dokonale upratané. Všetko sa u nich blyští čistotou, v rúre sa pečie jablkový koláč a ony sa usmievajú.

Ak si jednou z nich, prosím ťa a naozaj úprimne, poraď mi, ako na to, povedz mi to tajomstvo.

U nás doma sú všetky návštevy vítané s nadšením. Vlastne už len zazvonenie zvončeka vyvolá v našich deťoch príval energie a ony sa vrhnú ku dverám zistiť, kto je za nimi.

Ja ich nadšenie nezdieľam a často sa vypotácam do predsiene s vlasmi stiahnutými do chvosta. Šťastie, keď mám na sebe vôbec podprsenku. To už považujem za také malé (alebo veľké) víťazstvo. A aj keď som pár minút predtým práve pozbierala lego všade po obývačke, aj tak by ste všade po byte mohli nájsť kocky spolu s ďalšími hračkami, ktoré v zápale hry rozhadzuje naša najmladšia dcéra.

Dnes chcem hovoriť k Vám všetkým, ktoré trávite denne veľa času upratovaním bytu alebo domu, aby sa v ňom ostatní členovia rodiny cítili dobre. Vy všetky, ktoré pracujete tvrdo, aby bola Vaša rodina spokojná. Ktoré umývate riad, vynášate odpadky, vytierate podlahu. Ktoré trávite dopoludnie upratovaním hračiek po byte, rovnaním plyšových zvieratiek do políc. Každý deň, deň za dňom, stále tá istá rutinná práca, ktorú málokto ocení. Pretože čisto chce mať doma každý a príde mu to samozrejmé. Aj mne kedysi prišlo SAMOZREJMÉ mať doma upratané. Kým neprišli deti. Teraz mi to príde NEMOŽNÉ.

Vy z Vás, ktoré by ste mohli pokojne tráviť upratovaním celý deň, kým nepríde tretia hodina popoludní. Domov sa nahrnú Vaši rozkošní potomkovia a obrátia celú domácnosť hore nohami. Všetka tá práca, ktorú ste urobili, sa po chvíli zdá zbytočná, pretože ju nielenže nikto neocení, ale ani už nie je skoro vidieť v tom návale omrviniek, škvŕn od šťavy na podlahe, kociek z lega a bábik.

Tento list je pre Vás, ktoré žijete každý deň v byte, ktorý nie je uprataný ako tie, ktoré vidíme v časopisoch o bývaní. Dúfam, že si budete nasledujúcich šesť vecí pamätať.

1. NIE SI SAMA!

Panebože, vďaka, nie si sama! Koľkokrát to ešte budem musieť povedať, aby si tomu uverila? NIE SI SAMA!

Koľko mamičiek na svete sa cíti rovnako ako Ty. Bezmocne.

Teraz, keď čítaš tento článok, pozri sa pozorne po svojom dome. Pekne si ho prejdi, dokola. Počuješ to známe vysýpanie kociek z boxov na zem, aj keď si ich pred chvíľou upratala? Bojíš sa ísť do kuchyne, pretože na stole bude zasa vyliaty nápoj? Nie si v tom sama, takto to nevyzerá len u Teba doma.

Dávaš si záležať na tom, aby to doma bolo pekné, upratané, a je to náročná práca. V skutočnosti je ale najdôležitejšia práca, ktorú robíš, vytváranie rodiny ako takej.

2. NEPOROVNÁVAJ SA S OSTATNÝMI!

Ja viem, že sa to ľahšie povie, ako urobí. Je také jednoduché porovnávať náš domov s kamarátkiným. Je ľahké porovnávať ho aj s dokonalými obrázkami z časopisov „Útulný byt“ alebo porovnávať seba s tými perfektnými matkami, manželkami a ich perfektnými domami s perfektným psom, ktorými sa to na sociálnych sieťach len hemží. Perfektne žijú, upratujú, varia aj dýchajú. Ich svet je jedna veľká DOKONALOSŤ. Aspoň na prvý pohľad. Ver, že ani ich domy nie sú perfektné a aj u nich by si našla neporiadok.

Nikto totiž nie je perfektný a ničí domov tiež nie.

3. NEOSPRAVEDLŇUJ SA!

Aj to poznáš? Strávila si tri hodiny upratovaním, drhnutím kúpeľne div nie po kolenách a potom príde návšteva. A prvé, čo ja urobím, je, že poviem niečo v štýle „Nepozeraj sa na ten neporiadok naokolo, musela som urobiť X alebo Y. Deti sú choré, musela som obehnúť zemeguľu“ a podobne.

Snažila som sa a Ty tiež, veľmi, tak sa nie je za čo ospravedlňovať. Neospravedlňuj sa za to, že deti baví hrať sa a pritom spravia nejaký neporiadok. Neospravedlňuj sa za svoju rodinu, ktorá radšej strávi popoludnie rozprávaním než upratovaním. Ani za seba sa neospravedlňuj, ak si namiesto utierania prachu radšej strávila dopoludnie stavaním kociek so svojou dcérou alebo synom. Je to tvoja rodina.

Návštevu privítaj s úsmevom. Máš deti a ona to pochopí. Bude musieť.

A viac než čokoľvek iné sa každej návšteve uľaví, keď uvidí, že ani tvoj domov nie je perfektný, ale je rovnako chaotický a NORMÁLNY ako ten ich.

4. TVOJ DOMOV NIE JE TVOJA VIZITKA!

Všetko, čo robíš pre svoju rodinu, svoje deti aj svojho manžela, je dôležitejšie než tých pár tanierov alebo hrnčekov v umývadle. Alebo hračky na podlahe.

Premýšľaj nad všetkým, čo každý deň robíš a čo považuješ za samozrejmé. Chystanie desiat pre deti do školy, pranie bielizne, aby mali čo na seba. Príprava večere pre celú rodinu, nákupy, to všetko je viac než tých pár omrviniek v kuchyni. Alebo šmuhy na zrkadle v kúpeľni.

Nech si ktokoľvek. Zdravotná sestra, predavačka, matka, kamarátka, manželka, predčítateľka rozprávok... To všetko si TY a si v tom sakra dobrá!

5. NÁJDI SI SVOJ KÚTIK, KTORÝ ZACHRÁNI TVOJ ROZUM!

Vôbec nechcem tvrdiť, že mať doma neporiadok a chaos len prospeje Tvojej duši a že sa máš na všetko upratovanie vykašľať, pretože to aj tak nemá cenu. Ja som v skutočnosti zástankyňou aspoň trochy poriadku, ktorý navodzuje príjemnú atmosféru. Ako matky a ženy všeobecne potrebujeme organizáciu nielen domácnosti, ale života. A tiež chceme, aby keď upraceme, vydržalo to čo najdlhšie pekné a čisté. Ale zároveň máme deti a tie sú schopné našu celodennú prácu zničiť za pár minút.

Preto si vyber miesto u Vás doma, kde sa budeš cítiť dobre. Roh v obývacej izbe alebo jednu miestnosť v celom dome. Jedno malé miesto, ktoré bude len Tvoje. Pre mňa je to naša spálňa. Vždy, keď tam prídem, uľaví sa mi. Prečo? Mám tam totiž upratané. Ustlanú posteľ, svieži vzduch. Všetko je na svojom mieste. Hneď ráno si tam poupratujem, všetko pekne vyparádim. A keď môj byt popoludní vyzerá ako po tornáde (tým samozrejme myslím mojich päť detí), chodím sa tam nadýchnuť a upokojiť.

6. NEBUDE TO TRVAŤ VEČNE

Toto je niečo, čo si jednoducho potrebujeme často pripomínať. Jedného dňa tá desivá, pretekajúca hromada špinavej bielizne bude menšia. Jedného dňa aj všetky hračky zostanú na svojich miestach na poličkách. Raz príde deň, keď nebudeš čítať jednu stránku v detskej knižke stále a stále dookola.

Tiež príde deň, keď zrkadlo v kúpeľni nebude posiate odtlačkami malých prstíkov. A tvoj domov bude čistý...

Ale teraz sa poďme jednoducho hrať so svojimi deťmi. Nemyslime na to, že bude zase niekde neporiadok, urobme ho spoločne. Postavme hrozivú vežu z kociek a nechajme ju padať k zemi, zas a znova.

Sú to okamihy, ktoré robia domov, ktoré tvoria naše spomienky, našu rodinu. Vďaka nim sme takí, akí sme. Vďaka nim sú naše deti šťastné a my by sme mali byť s nimi.

Pretože raz príde deň, keď nestúpime ani na jednu kocku z lega a všetky hračky budú na svojom mieste. Ten deň, keď bude doma všetko na svojom mieste a celý byt stíchne.

Budú to práve spomienky, ktoré budú to najcennejšie. Spomienky na to, ako sme sa s deťmi smiali, ako behali okolo stola, ako vysypali cukor na zem.

A stavím sa, že nám tá hlučná, chaotická domácnosť ešte raz bude sakra chýbať.