Kamarátka si prisvojuje a rozmaznáva moje deti!

Čo sa spočiatku javí ako nezištná pomoc, môže časom prerásť do danajského daru. Marie (34) svoju kamarátku pustila zo súcitu do rodiny, bez toho aby stanovila hranice. A teraz nevie, ako sa samozvanej „tety“ zbaviť.

„Zdenu som spoznala vo svojom prvom zamestnaní. Bola to fajn baba, ale beznádejná workoholička. Snívala o veľkej kariére. Na nič iné nikdy nemala čas. Ani cez víkendy, keď dobiehala resty z predchádzajúceho týždňa. Bolo nám vtedy niečo okolo tridsiatky,“ púšťa sa do rozprávania Marie. Kým ona už premýšľala o deťoch, Zdena pomaly stúpala v kariérnom rebríčku. O päť rokov neskôr už obe mali, o čom snívali. Jedna rodinu, druhá šéfovala pobočke. Ale v kontakte spolu zostali, pretože Marie si v jej firme privyrábala k rodičovskej.

Svoje deti nie, tvoje áno

„Zdena si občas našla chvíľku a prácu mi priviezla až domov. A na nej bolo zrazu vidieť, že práca nie je všetko. Keď sa hrala s našimi deťmi, premenila sa z uponáhľanej obchodníčky na milujúcu tetu. Raz mi dokonca prezradila, že po vlastných deťoch túži. Lenže bola bez partnera a sama sa takého veľkého záväzku obávala,“ spomína Marie.

Zdena vozila prácu čoraz častejšie, a kým Marie úradničila, ona sa hrala s deťmi. „Mala som radosť z toho, ako mi pomáha. S tými dvoma by som nič nespravila. Lenže ona sa postupom času vžila do roly ich tety až príliš,“ vysvetľuje mladá maminka, ktorá sa po čase pristihla, že na kamarátku tak trochu žiarli. Deti sa na ňu stále pýtali. Kupovala si ich drahými darčekmi a rozmaznávaním.

Si zlá mama!

„Raz sa dokonca stalo, že Petrík schválne zo zlosti rozbil hračku. Keď som ho však chcela potrestať, ona ho vzala do náručia a vyletela na mňa, že deti sa predsa biť nesmú. A že som zlá mama. Pohádali sme sa a ona buchla dverami. Deti so mnou dva dni nehovorili,“ spomína na prvú roztržku.

Lenže netrvalo dlho a dorazila s ďalšou prácou i ospravedlnením. Ale rozmaznávanie pokračovalo ďalej. A zrazu sa roly vymenili. Kým Zdena kariéru presunula na druhú koľaj, Marie teraz bola tá, ktorá mala vďaka nej práce až nad hlavu.

Namiesto výletu práca

„Raz mi stoh neodkladných papierov priviezla v deň, keď sme mali ísť s rodinou na výlet, čo ona dobre vedela. Ale tvrdila, že od toho závisí obrovská zákazka. Aby som o privýdavok neprišla, súhlasila som, rozlúčila som sa s nimi a zostala doma. A z okna som potom pozerala, ako s nimi Zdena nastupuje do auta. Obrečala som to,“ priznáva.

„Niekto si možno povie, že by som mala byť rada, že mám opatrovateľku, ktorej nemusím platiť, a ešte mi nosí prácu domov. Ale nie som. Čoraz viac ma to užiera. Ona sa nespráva ako opatrovateľka, ktorá berie hliadanie detí ako svoju prácu. Nepozná hranice! A začína si deti prisvojovať. Rozmaznáva ich, snaží sa rozhodovať, čo budú jesť, kam pôjdu cez víkend, dokonca na staršieho občas čaká neplánovane pred škôlkou. A deti ma prestávajú počúvať, počujem len ale teta... Manželovi je to jedno. Ten je rád, že zarábam peniaze, nechce, aby som prišla o prácu,“ dodáva s tým, že si veľmi dobre uvedomuje, že to nechala zájsť príliš ďaleko ona sama. Teraz sa každý deň odhodláva, že dá samozvanej tete „výpoveď“. A hľadá si inú prácu.