Čím menej rodičovských zásahov, tým viac výchovných úspechov

Náš syn si včera nechcel upratať izbičku a ísť sa osprchovať, manžel o 21 hod. (večierka) zhasol a dobrú noc. Syn bol prekvapený, že nebolo každodenné prehováranie na upratovanie a naháňanie do sprchy. Manžel sa strachoval, že asi bude úbožiak spať na kockách a neprezlečený, ale kdeže, oco, až prídeš z práce a bude ti to rozprávať, budeš milo prekvapený. Ráno som našla posteľ bez kociek a dieťa prišlo na raňajky v pyžame a prvá veta bola, že by sa chcel osprchovať, že na to večer zabudol ;o)) Rovnako ma dnes ráno „vykoľajila“ dcéra. Ráno ju vždy poháňam, všetko pripravujem, nervujem sa za ňu, že to do školy nestihneme...no a dnes som riešila niečo svoje, keď tu zistím, že dcéra je najedená, prvýkrát si sama chystá desiatu, beží do kúpeľne a potom si ide skontrolovať čas na hodinách, že odchádzame akurát. Je spokojná, pyšná a ja tiež, pričom mi v hlave šrotuje, ako som toho dosiahla...no asi tým, že som to konečne nechala na nej. Krásne ráno aj vám, mamičky ;o)