Som hrdá na svojho syna

Keďže som rozvedená a syn je v mojej starostlivosti, ale jeho otec si syna berie, má to syn zložitejšie. Otec trávi so synom veľmi málo času, učenie je pre neho pasé... takže to doháňam ja. Slzy a neúspech sa tiež dostavili, ale napriek všetkému to syn dotiahol do konca 1. triedy a dokonca so samými jednotkami na vysvedčení. Dostal aj horšie známky ako jednotky, poznámky sa mu tiež nevyhli, ale upokojujem sa tým, že je to jednoducho chlapec a zlobí a je to dieťa, ktoré má sem-tam nárok na nejakú lumpáreň. Snažím sa mu každý neúspech vysvetliť a spoločne ho napraviť, ak sa len dá. Z druhej strany však nie je žiadna odozva ani motivácia k lepším výsledkom. Veta typu „škola je zbytočná, učiť sa nemusíš, ja som sa tiež neučil a žijem“ naozaj nie je vhodná pre prváka. Takže vysvetľujem a vysvetľujem...... Kopa ľudí ma strašila, že som mala nechať syna ešte rok doma, že to nezvládne, ale veľmi milo ma prekvapil a zvládol to. Nepočítam, koľko to stálo nervov mňa a koľko sĺz syna, ale keď si spomeniem na svoje školské roky, nebolo to o veľa lepšie. Prvá trieda je jednoducho taká skúška, ako sa dieťatko začlení alebo nezačlení a ako rýchlo zistí, že to nie je škôlka a že má povinnosti, úlohy a iné starosti. Takže všetkým, ktorých to čaká, pevné nervy a nevzdávajte to, buďte svojim deťom oporou a pomocníkmi v ťažkostiach.