Samuel

Bol utorkový večer 6.3., deň termínu. Dcérka sa navečerala a o 20h išla spať. Manžel si sadol k počítaču a ja som si povedala, že si dám vaňu (aj tak to na bábätko nefungovalo). Ja som sa potom vrhla na články typu, ako vyzerá vyvolávaný pôrod. Paranoidné no. Keby som len tušila, aký fofor ma v noci čaká. O 23:00 sme išli spať, chvíľu sme sa rozprávali a manžel dostal chuť na plnenie manželských povinností ;-) o 23:50 som začala cítiť prvé bolesti, bola to rýchlosť. O 1:45 boli kontrakcie každých 5 min. O pol 3 to bolo už na 5 cm. Za hodinu som si povedala o epidurál. Sestrička: pani Karásková, ale to už nestihneme. Hovorím si no nevadí, čo už. Tým, ako to išlo rýchlo, to bolo o to bolestivejšie. O 4:22 bol malý na svete a ja som bola rada, že žijeme, a z toho, ako som revala, som ani nemohla rozprávať. Ale pomáhalo to. Je nám krásne, ja už ani neviem, že som rodila, pretože (musím sa pochváliť) mám jeden steh :-) a zajtra doobeda, ak budeme obaja bez ťažkostí, tak ideme domov :-) :-)