Ako to bolo

Keďže som bola po 3. tehotná, mala som za sebou jeden vyvolávaný pôrod v termíne kvôli silnému zápalu močových ciest, jeden abort v 21tt, vedela som, do čoho idem. Termín som mala 27.9.2019, rodiť som si priala 29.9.2019, pretože 29.9.2018 sme si povedali svoje áno. Bohužiaľ, príroda chcela inak. V tomto tehotenstve som bola na inzulíne, ale teda nejako som to neprehnávala. Inzulín som mala preto, že mi tabletky nerobili dobre a navyše sa u mňa opäť prejavila tehotenská cholestáza. Mala som ju aj pri prvom tehotenstve. Tentokrát mi ju 2x dokázali ukočírovať liekmi. Chceli, aby som nastúpila na vyvolávanie v utorok 24. Ja som sa s nimi však dohodla, že o 11 hod. má manžel udeľovanie medaily za službu. Takže teda nástup 25. A ešte som si hovorila, že by bolo fajn ich ukecať na posunutie. Veď načo by to bolo? Priala som si rodiť tak, že sa to samo rozbehne. Lenže čo, moje telo nechcelo. V noci ma opäť začalo všetko svrbieť, a keďže už poznám prejavy cholestázy, a to som mala tabletky, vedela som, že ich už neukecám. No a ani som neukecala. Primár rozhodol, že vyvoláme, veď mám o 2 dni termín. O 8 hodine ma dali rovno na pôrodnú sálu a zaviedli prvú tabletu, od 9tej som mala naozaj len mierne krížové bolesti (krížové som si užila pri prvom pôrode), pomáhala len jedna poloha, predychávanie a hlavne som si stále opakovala, bolesť je kamoš, každou bolesťou som bližšie k tomu, aby som držala dcéru v náručí. Manžel bol celý čas so mnou, smiali sme sa, tancovali sme... O 12 došiel doktor zaviesť ďalšiu tabletu, to som bola na 2 cm. Ešte sme vtipkovali, ja som ho ukecala na piškóty, že mám hlad. Ak mi nedajú najesť, tak odmietam rodiť. Tak mi o 14 hod. doniesli misku piškót. Začala odtekať plodová voda. No vzala som si asi 5 ks a začali naozaj šialené bolesti. Po hodine som ich poprosila o niečo od bolesti. O pol 16 ma pichli injekciou, že sa mám vyspať, že ma to teraz utlmí a po hodine vraj nastúpia tie pravé bolesti, pretože tá injekcia blokuje tie nežiaduce z vyvolávačky. Takže hodinka spánku. Manžel to zalomil so mnou. Aké bolo prekvapenie po prebudení, že sa rozbehol úplný teror. Bolesti po pol minúte, silné, nedostávalo sa mi dychu, mala som pocit na odpadnutie. Bola som stále na 3 cm. Mierne som krvácala. Tak ma o 18 hodine zobrali na ultrazvuk, či sa neodlučuje placenta. Nebola som schopná ani dôjsť na ultrazvuk. Našťastie sa placenta neodlučuje, len krvácam z čípka, ako je podráždený z vyvolávania. Prosím doktorku o cisár, márne. Jo a vraj prvé vyvolávanie trvalo 24 hod., tu to nebude rýchlejšie. Došla som na izbu a prosím teda o epidurál, doktorka ma vyšetruje a pri vyšetrení odteká plodová voda, je číra. Som na 6 cm. Tak vraj nález je už na epidurál. Že teda pôjde zavolať, ale sestra mi ešte dá kvapkačku na zavodnenie. Sestra ma pichá na 4x. Keďže ma pozná, vie, že moje žily sú teror. Nepodarí sa jej to pichnúť a ja aj tak už volám, že ma to núti tlačiť. Vyšetrujú ma a ženú ma na kozu. Tam vyleziem za asistencie manžela, padám na chrbát a sestra ešte hovorí, nech idem na 4. Že som si to tak priala. A ja len volám, že nemám silu a už tlačím. Na 3 krásne zatlačenia o 18:28 hod. vykukla na svet dcéra :) nasledoval nerušený bonding. :)