Ako sa Markétka narodila

Markétka,

Toto je rozprávanie pre teba. Je o dni, keď si sa narodila.

Najprv začnem tým, že celé tehotenstvo s tebou prebehlo úplne v poriadku. Krásne si sa v bruštеku vyvíjala a rástla si presne tak, ako si mala. A keď nám povedali, že si dievčatko, veľmi sme sa tešili (hlavne oco). Postupne sme pre teba chystali veci a výbavičku. A tešili sme sa, kedy sa narodíš. Potom ten deň nastal.

Bolo 9. 11. 2015. Okolo tretej hodiny ráno ma zobudil smäd. Išla som sa teda napiť. A ľahla som si späť do postele s tým, že budem spať. Ale to som sa mýlila. Asi si sa v tom bruštеku rozhodla, že je čas, aby si sa narodila. Začali mi poslíčky. Nepravidelné a nebolestivé kontrakcie. Trvalo to celú noc. Myslela som si, že to prejde. Ale pokračovalo to aj ráno. Keďže bol pondelok, o siedmej som vstala a išla som zobudiť Domíska do škôlky. Pripravila som nám raňajky, presne ako vždy. Vypravila som ho a on potom bežal zobudiť ocka. Toho som hneď informovala, čo sa od noci deje. Napísala som aj babičke a dedkovi (mojim rodičom), že mám poslíčky, nech sú radšej na telefóne. Chlapci odišli do škôlky. Tak som si povedala, že skúsim spať. Ale tie nepravidelné kontrakcie mi to nedovolili. Preto som sa rozhodla, že si napustím vaňu. Že by mi to mohlo pomôcť uvoľniť sa. No a práve vo vani sa kontrakcie zpravidelnili a boli po troch minútach. Aj začali byť dosť bolestivé. Preto som radšej vyliezla a išla si ľahnúť do postele. Keď tieto pravidelné trojminútové kontrakcie trvali už pol hodiny, tak som volala ockovi, že rodím, nech príde z práce. Zavolala som aj dedkovi, aby po mňa prišiel a odviezol ma do pôrodnice. Babičke som písala všetko. Tak som chvíľku čakala. Ale zrazu sa kontrakcie skrátili a boli po dvoch minútach. A k tomu sa pridali tlaky (to znamená, že si už chcela von a ja som mala začať tlačiť). Bola som dosť vyľakaná, pretože som bola doma sama a všetci v práci. Napísala som to babičke a tá mi ihneď zavolala sanitku (sama by som to nezvládla, ťažko som hovorila). Obratom mi volali z dispečingu sanitky, že sanitka je už na ceste. Slečna mi radila, nech kontrakcie predýchavam. Zároveň som dostala inštrukcie, že musím ísť ku dverám a otvoriť ich. Kontrakcie už boli po minúte. Ku dverám som sa nejako dostala, otvorila som dvere a na chodbe som si ľahla na zem a čakala som. Bolesti už boli naozaj veľké. Vtom mi tá slečna z dispečingu volala znova. Hovorila som jej, že mám kontrakcie po minúte a mám tlaky. Snažila sa ma upokojiť a potom povedala, že ak to na mňa zase príde, že už tlačiť musím, že sa nedá nič robiť. Našťastie v tú chvíľu prišla sanitka a doktor. Naložili ma na kreslo, vzali moju tašku. A dokonca aj zhasli a zamkli. Odviezli ma k sanitke, kde ma naložili na ležadlo a potom do sanitky. Informovali ma, že do Podolí to bohužiaľ nestihneme, takže pôjdeme na Bulovku. Kontrakcie boli stále po minúte. Jeden sanitár sa so mnou celý čas rozprával. Radil mi, ako ich mám predýchavať. Potom sa ma pýtal, či je to môj prvý pôrod, kde pracuje môj manžel atď. Asi ma chcel rozptýliť. A dosť sa to aj podarilo. Musím povedať, že sanitka išla naozaj rýchlo. Za chvíľu sme boli na mieste. Ihneď ma previezli na pôrodnú sálu. Prišla pôrodná asistentka, prezrela ma a povedala mi, že sa tvoja hlavička trošku vrátila späť. Potom mi praskla plodová voda a už to šlo. Pri každej kontrakcii som musela tlačiť, čo to išlo. Viackrát som vykríkla, že už naozaj nemôžem. Povzbudzovali ma, že je už vidieť polovicu tvojej hlavičky. Nakoniec som ťa vytlačila asi na desiaty raz. Bolo 12:38. Hneď si sa rozplakala a ja som sa na teba pozerala. Potom som si ťa hneď vzala na brucho a nemohla som sa na teba vynadívať. Bola si taká krásna a šepkala som ti do uška: „Ja som tvoja mamička. A ty si bola u mňa v bruštеku, kde si ma tlačila a kopala si ma.“

Potom ťa odniesli na umytie. Ale o chvíľku ťa dali vedľa mňa do postieľky. A prišiel za nami oco. Hneď si ťa držal v náručí. Ale ty si veľa plakala. Preto som ti hneď dala prsník, aby si sa skúsila napiť. A podarilo sa. Krásne si sa pripila, až si pri tom po niekoľkých minútach zaspala. Prišiel sa za nami pozrieť aj dedko. Tiež si ťa podržal v náručí. Musela som na sále ležať asi dve hodiny, kým nás previezli na izbu, kde už na nás čakal oco s Domískom. A tak sme sa spoločne všetci tešili a ty si spokojne driemala. Domísek o tebe povedal, že si krásne bacuľatá (hovoril ti Bucľáčik), držal si ťa v náručí a veľmi sa ti páčila. Neskôr sa za nami prišli pozrieť aj babička s dedkom. Všetci si ťa držali v náručí a hovorili, aká si nádherná.

A to naozaj si!

Tvoja mamička