Aj v lete hrozí popálenie. Na čo si dať pozor?

Popáleniny patria medzi najzávažnejšie detské úrazy. Najčastejšie k nim dochádza obarením, teda pri kontakte s horúcim nápojom, jedlom alebo vodou. Veľmi časté sú ale aj kontaktné popáleniny pri dotyku rozpálených povrchov. Rizikové je najmä obdobie od 10 mesiacov do 4 rokov, keď deti začínajú objavovať svet, ale ešte nedokážu vyhodnotiť nebezpečenstvo. V tomto veku je absolútne zásadný neustály dohľad a dôsledná prevencia – nenechávať horúce nápoje na dosah, odstrániť dlhé obrusy alebo strážiť káble od spotrebičov.

U starších detí potom zohráva úlohu hlavne vysvetľovanie a informovanosť. Dieťa by malo vedieť, že nemá siahať na rozpálenú platňu, otvárať rúru alebo sa hrať s ohňom. Rovnako tak je dôležité rozprávať sa o rizikách elektriny, ohorkov alebo manipulácie so zápalkami.

Kontaktné popáleniny vznikajú dotykom s horúcim predmetom alebo plochou. V lete sú veľmi časté - deti sa môžu popáliť o gril, kachle, rúru, žehličku, ale aj o kovové prvky na ihriskách, šmýkačky alebo dokonca gumové povrchy. Možno vás prekvapí, že napríklad skákacie alebo gumové plochy sa môžu rozpáliť až na 85–105 °C. Nebezpečné sú ale aj rozpálené dlažby, záhradný nábytok alebo napríklad kovová krhla. Výnimkou nie sú ani popáleniny vodou z rozpálenej záhradnej hadice.

Obarenia potom často vznikajú pri kúpaní alebo pri nehode s horúcim nápojom. Stačí jeden nepozorný pohyb a úraz je na svete. Akonáhle sa objaví pľuzgier, vždy je vhodné vyhľadať lekára - nikdy ho neprepichujte ani neošetrujte „po domácky“.

Letné obdobie so sebou prináša aj ďalšie situácie, ktoré by sme nemali podceňovať. Napríklad búrky môžu byť pre deti nebezpečné – je dôležité im vysvetliť, že sa nemajú schovávať pod osamelý strom, dotýkať sa kovových predmetov alebo behať bosé po mokrej zemi. Rovnako tak dbajte na bezpečný pohyb vonku – chôdza naboso je príjemná, ale len na tráve. Rozpálené povrchy môžu najmä malým deťom spôsobiť veľmi bolestivé popáleniny.

Prevencia je základ, ale ak už k úrazu dôjde, je dôležité zachovať pokoj a vedieť, ako správne reagovať. Základom prvej pomoci je chladenie postihnutého miesta prúdom studenej vody. Postihnutú časť tela vložte pod tečúcu vodu, ale ochladzujte maximálne 5 % povrchu tela (dlaň dieťaťa predstavuje približne 1 %). Pri väčšom rozsahu hrozí podchladenie, ktoré môže stav zhoršiť. Ak je potrebné chladiť viac miest, použite napríklad textíliu namočenú v studenej vode.

Nikdy nepoužívajte ľad ani mrazené obklady. Popáleninu ničím nemažte ani nestriekajte. Ak je rozsah väčší ako 1 % tela, popálenina je hlbšia alebo sa tvoria pľuzgiere, vyhľadajte lekára. U malých detí je situácia o to vážnejšia - už pri popálenine o rozsahu 5 % tela môže ísť o život ohrozujúci stav. U detí do 15 rokov je rizikové popálenie nad 10 % tela a vždy vyžaduje hospitalizáciu.

Ak si dieťa obarí kožu cez oblečenie, oblečenie nasiaknuté horúcou tekutinou treba čo najskôr zložiť, aby sa popálenie nezhoršovalo. Najprv je však nutné zistiť, či nie je látka prichytená ku koži, v takom prípade chlaďte cez oblečenie. Stiahnutím by mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu. Ak naopak oblečenie vzplanie, dieťa okamžite zastavte, položte na zem a prevaľovaním oheň uhaste. Následne ranu sterilne prekryte a začnite s chladením.

Po zhojení je koža veľmi citlivá a náchylná na vysychanie a popraskanie. Preto je dôležité o ňu naďalej pečovať, používať vhodné masti, hydratačné krémy alebo napríklad bambucké maslo. V niektorých prípadoch sa odporúča aj tlaková masáž alebo špeciálne obväzy. Liečba môže byť dlhodobá a niekedy zahŕňa aj odborné terapie, napríklad biostimulačný laser. O to dôležitejšie je myslieť predovšetkým na prevenciu a minimalizovať riziko úrazu.

• Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR — Ako funguje záchranná zdravotná služba, tiesňová linka 155
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí