Zvláštny deň

Tak baby, musím sa podeliť o ďalší môj zážitok :) Ako ste isto čítali, minulý piatok som pomáhala susedke a riešila, čo by sa stalo, keby sa mi medzitým zavreli dvere a nedostala som sa späť domov k synovi. (viac v predchádzajúcom príbehu ;)) Podotýkam, že máme asi dva mesiace v celom bytovom dome všetci nové vstupné dvere, všetci rovnaké, biele, celodrevené, krásne.. Ešte cez víkend sme to s rodinou niekoľkokrát preberali, čo sa mohlo stať, sem na promaminky som vložila vychytávku - vložku s prestupovou spojkou, kde sa to nemôže stať.. To tak na úvod.. Na Vianoce dostal manžel odo mňa lístky do divadla Kampa v Prahe - predstavenie Malá vizita s Jaroslavom Duškom a Pjér La Šézem. Divadlo sa konalo tento utorok. Ja som bola z toho dňa nervózna už od Vianoc, deti bude strážiť babka s dedkom, musia ich osprchovať, uspať... Nie že by to nezvládli, ale už vopred sa mi stýskalo a hlavne som sa bála, ako to zvládnu deti. Navyše som posledných pár dní veľa počula o nehodách na diaľnici a aj preto sa mi do Prahy jednoducho nechcelo ísť. Nastalo utorkové dopoludnie, obliekla som syna a šli sme von, s tým, že najprv vyvesím bielizeň na povalu. Vešiam bielizeň a hovorím si, prečo mám na chrbte batoh? Vždy si ho beriem von, ale stačilo ho vziať, až keď sa vrátim domov z povaly s košom na bielizeň.. Na povale som pozbierala 5 praní suchej bielizne, kôš pretekal, sotva som synovi pomáhala zo schodov a pri dverách zistila, že z druhej strany zámku je kľúč!!! Neustále omieľaná téma sa stala skutočnosťou... Bielizeň som nechala na schodoch a šla von.. Bývame 50m od hasičskej stanice a je tam aj predajňa, kde predávajú hasiace prístroje a pod. Tam som zašla a spýtala sa, či by mi pomohli hasiči. Vzhľadom na to, že to nebolo život ohrozujúce, tak vraj nie, ale dali mi 3 kontakty na zámočníkov. Asi za štvrťhodinu, cca o 10, prišiel zámočník. Celé dve hodiny sa snažil zámok otvoriť, poškodil nové dvere aj kovanie a nepodarilo sa mu to. Celý ten čas sedel syn na schodoch a jedol piškóty, ktoré som mala práve v batohu (aha - preto som mala ten batoh už na povale..) Zámočník sa nakoniec rozhodol zájsť k hasičom, aby to skúsili oni.. O chvíľku tam bol pán hasič s kusom kovu, ktorý zastrčil medzi dvere a otvoril takmer okamžite! Nič za to nechcel a odišiel (poznám ho od videnia, až ho uvidím, vyrovnám sa s ním neskôr). Zámočník si pýtal 300,- za nič, ja hlúpa som mu dala 400,-, lebo som nemala menšie, ale bola som šťastná, že sme doma. O druhej sme mali ísť do Prahy a ja som bola presvedčená, že je to znamenie, že tam nemáme chodiť.. Volala som to manželovi, v prvej chvíli som samozrejme dostala vynadané ako za dvere, tak aj za 400,- zámočníkovi, ktorý nič neurobil. (čo je dôležité, v telefóne sme si povymieňali, ktorý hasič u nás bol. Poznáme ich obaja len od videnia tým, že máme hasičskú stanicu vedľa. Manžel hovoril: bol tam taký ten starší, plešatý. Hovorím nie, bol tam taký ten mladší..) Ako znamenie to ale manžel nevidel, takže prišla babka a neskôr aj manžel, aby ma vyzdvihol. Uvedomil si, že na mňa bol ostrý, že sa to môže stať a vlastne o nič nejde, takže mi chcel urobiť radosť a ešte sa cestou z práce zastavil po propagačné materiály na podporu pána Drahoša, ktoré som strašne chcela a normálne by sa tam nezastavil.. Je to zlatíčko :) Celú cestu som bola ako na tŕní, nakoniec sme dorazili v poriadku a v divadle sme boli prví. Stretli sme tam aj pána Duška a vymenili si pár slov. Čakali sme pred divadlom, do ktorého sa zmestí, povedala by som, tak 30-40 ľudí (veľmi malá scéna) a na tomto veľmi špecifickom druhu divadla, ktoré sa naozaj nepáči všetkým a človek musí Duška a jeho pohľad na svet poznať, aby sa mu predstavenie páčilo. (že, Katka? ;)) Každopádne sa na Malú vizitu môžete pozrieť na YouTube, pretože každé toto divadlo sa prenáša online a následne sa vkladá na YouTube. Ide o improvizačné predstavenie, ktoré je zakaždým iné. Čakáme a zrazu som zbadala pár metrov od nás pána, ktorý vyzeral úplne ako ten hasič, o ktorom sme hovorili v telefóne. Ten, ktorý u nás síce nebol, ale nikdy predtým sme o ňom nehovorili a takmer sme ho nepoznali. Čo viac, sadol si priamo vedľa nás. Donútila som manžela spýtať sa, či je to on. A on bol! Popoludní sme sa o ňom rozprávali a on bol s nami na takom špecifickom divadle.. Hlava mi to neberie.. Divadlo sme si veľmi užili, bolo jednoducho perfektné! Späť sme šli k autu stále za ním a jeho dcérou. V divadle nám hovoril, že je v Prahe na školení a domov nejde.. Keď sa ale objavil aj na eskalátoroch za nami, vybuchla som od smiechu a začali sme sa rozprávať.. Celú cestu metrom sme sa dobre bavili hláškami pána Duška. Na Černom Moste nám poprial šťastnú cestu a ja som vedela, že to tak malo byť.. Vedela som, že domov určite dôjdeme v poriadku.. Snáď mi rozumiete :) život je zvláštny..