PreMaminky.sk

Môj príbeh

Trápenie s mlsákom (nenažrancom)

1 503× prečítané

Každé ráno, keď syn vstane, spustí jačanie, pískanie, hysterické scény. Nechá sa odniesť do kuchyne a núti ma nosiť ho od sporáka ku kredencu a obzerá si, kde by čo zjedol. Dohodla som sa s doktorkou, že keď je plne dojčený, bude sa mu na obed prikrmovať príkrmami. Ale on je ako čuchací pes, len čo sa začne niečo variť, hneď je hore, len čo si naložím jedlo, hneď sa chce chovať a snaží sa mi jedlo vziať. Takže som rezignovala a začala som variť kašičky, dávam mu domáce pyré, na cesty kapsičky. Keď papá, musí samozrejme aj piť, vodu odmieta, tak som mu nakúpila rozpustné čaje od Sunaru. Ten si vezme len vtedy, keď vidí, že ho pijem. Tak tu chodím s jeho fľašou a cmúľam ju, aby si vzal aj on. Chce byť veľký chlapec, snaží sa mi zahryznúť do hrnčeka, keď vidí, že niečo mám. Okrem toho cez deň začal odmietať dojčenie a stále hľadá, kde je jedlo. Už si tak vycvičil psa, že mu ten nosí paličky, tak ho ešte musím strážiť, aby si náhodou nejakú nevzal. Najhoršie je, keď vidí deda niečo jesť, to sa tak rozplače, že sa zaprie nohami a stavia sa mi na hlavu, do toho kričí, až mu tečú slzičky. Hlad mať nemôže, veľa rastie a niekedy mu na spokojnosť stačí jedna lyžička. Každý hovorí, že je strašne mlsný. A to najhoršie je, že čo zanedbá cez deň, dobieha v noci, takže je celú noc na mne prisatý. Ja sa veľmi nevyspím a dochádzajú mi sily. Desím sa dňa, keď začne chodiť....

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.