tento príbeh sa stal mojej kamarátke a ja som ho spísala za ňu :)

Svojho budúceho manžela som veľmi milovala, a preto som bola bez seba od šťastia, keď ma po pol roku nášho vzťahu požiadal o ruku. Aby som sa priznala, vôbec som to od neho nečakala, pretože bol zástancom toho, že k láske sa žiadny papier nepotrebuje. Dala som mu za pravdu, ale v skrytosti duše som z toho bola sklamaná a nedokázala som pochopiť prečo. Ja som bola na rozdiel od neho veľmi romanticky založená a už ako malé dievčatko som si priala veľkú rozprávkovú svadbu, na ktorej sa budem cítiť ako milovaná princezná.

V živote som veľa šťastia nemala, ale žiadosť o ruku bola asi to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. „Áno, vezmem si ťa, láska. Ani nevieš, aká som rada, že budeme manželia." Stále som to opakovala svojmu snúbencovi a on sa na mňa zakaždým milo usmial.

Svadbu sme plánovali na koniec letných prázdnin a ja som sa toho dňa nemohla dočkať. Zakaždým pred spaním som si celú svadobnú rozprávku prehrávala v hlave, ako by mala vyzerať. Túžila som po naberaných šatách a veľmi dlhom závoji. Veď sa vydávam prvýkrát a azda aj naposledy, tak chcem vyzerať naozaj neodolateľne.

Keď prišiel deň našej svadby, bola som ako na ihlách a môj krvný tlak musel byť na maxime. „Mami, ja sa dnes vydávam, ani tomu nemôžem uveriť. Práve ja, chápeš to? Poď, pomôžeš mi do šiat a zavolaj aj sestru, chcem ju mať tu tiež." Prosila som mamku a tá mi s radosťou vyhovela. Bolo na nej vidieť, že má zo svadby takú istú radosť ako ja. Radka mala veľmi rada a mňa mrzelo, že ho nepoznal môj ocko. Bohužiaľ sa môjho vytúženého dňa nedožil. Bol veľmi chorý, ale statočne bojoval až do konca svojich chvíľ. S milým úsmevom som sa pozrela z okna na nebo a v duchu som sa rozprávala s oteckom a ja som verila tomu, že ma počuje a praje mi všetko najlepšie do novej etapy života. Ako som bola šťastná!

Môj nastávajúci Radek už stál pri oltári a ja som pomaly, ale rozhodným krokom kráčala priamo k nemu a nášmu sobášiacemu. Vôbec mi nevadilo, že ma k oltáru viedla maminka, bola som jej za tú službu vďačná, aj keď som si všimla, že má v očiach slzy. Veľmi dobre vedela, že po mojom boku mal byť v túto chvíľu môj otec. Lenže život nie je vždy taký, aký si ho predstavujeme. Do života nám prináša šťastie aj bolesť. Ja som teraz prežívala neuveriteľné šťastie a myslela som len na svoj deň.

Keď som stála pri oltári, tak sme sa s Radekom držali za ruky a počúvali sobášiaceho a nakoniec sme si obaja povedali Áno, vymenili sme si prstienky a zo mňa sa vzápätí stala vydatá žena a z môjho Radka ženatý muž. Zrazu som si pripadala dôležitejšia a chcela som byť tá najlepšia novomanželka.

Hostina bola naozaj nádherná a ja som verila, že lepšia azda ani byť nemohla. Keď sa večer potom svadobčania uberali domov v dobrej nálade a s krásnymi zážitkami, ja som s Radekom zostala pri stole sama. Ešte sme si dali spolu tortu a keďže hostina bola u nás na záhrade, ešte sme si spolu zatancovali pri hudbe, ktorú nám hrali cvrčky v tráve. Väčšia romantika azda ani byť nemohla.

A potom tá naša svadobná cesta. Aj keď sme boli len v Španielsku, medové týždne sme si užili viac než perfektne. Radek mi nosil do hotelovej izby samé dobroty a mušľami mi zdobil moje nahé telo. Dokonca na trhovisku kúpil mušle navlečené na špagáte, ktoré mi votkal do vlasov. Celé moje telo sa chvelo a keď som zatvorila oči, moja koža bola ešte citlivejšia. V hoteli bolo naozaj horúco a ja som cítila každú mušľu na svojom tele, kde sa presne nachádza. Len som tak ležala a nechala sa hýčkať a hladkať po vlasoch. A keď zavadil o hviezdicu, ktorú kúpil a votkal do vlasov, prišlo mi to rozkošné, aj keď to potiahlo.

Myslela som si, že sa s Radekom budeme milovať celú noc v izbe, ale namiesto toho mi Radek pošepkal niečo iné a moje srdce sa rozbúchalo, div mi nevyletelo z tela. „Láska, poďme na pláž. Je hlboká noc a určite bude prázdna. A ak nie, určite nájdeme miesto, kde budeme úplne sami." Jeho dych mi šumel do ucha, až som sa zavrtela a slastne som zabrúkala. „Dobre, ale vylovíš mi pár mušlí, aj keď je tma. To predsa pre mňa urobíš. A potom sa ti milo odvďačím." Pošepkala som mu naopak ja a trápila som ho. Chcela som ho vidieť, ako sa bude snažiť potme, len pri svite mesiaca loviť mušle, aby mi urobil radosť.

Bola som nahá a na seba som si vzala iba ľahké a mierne priesvitné fialkové šaty. Veľmi dobre som totiž vedela, že aj v nich som oblečená až priveľmi. Radek ma potom z nich tak či tak oslobodí. Ale až mi vylovi aspoň jednu mušličku.

Keď sme došli na pláž, na naše šťastie bola prázdna, len niekde v diaľke sme počuli veselý smiech ľudí, ktorí sa bavili. Neviem, či rovnako ako my, čo sme mali v pláne, ale nám to bolo jedno. Tiež sme odniekiaľ počuli hudbu, ktorá sa liala zo všetkých strán. „Tu pri mori to azda nikdy nespí." Hovoril mi Radek a ja som s ním musela súhlasiť. V diaľke všetky bary a podniky svietili a vo všetkých bolo plno ľudí, ktorí tancovali a pili. Keď ma potom Radek položil a pohladil po ramenách a po chrbte, prestala som okolité dianie úplne vnímať a ľahla som si na pláž do piesku. Vtom som uvidela nebo plné hviezd a ja som si pripadala ako v rozprávke Tisíc a jedna noc. Ľahol si vedľa mňa a snažil sa zo mňa vyzliecť šaty. „Najprv tú mušľu, snáď si nezabudol." zastavila som ho a šibalsky som mu ukázala šumiace more. Videla som, ako ma očami prosí, aby som ho tam nenútila, ale ja som si stála za svojím. Radek sa vrhol do mora a začal sa potápať. Keď ani po desiatich minútach nič nenašiel, sklamane sa vrátil ku mne. Lenže ja som pre neho mala prekvapenie. „Vedela som, že určite žiadnu nenájdeš, tak som si vzala dve z hotela, ktoré si mi priniesol popoludní." A len čo som to dopovedala, vyzliekla som si šaty sama, ľahla som si do teplého piesku a mušľami som si zakryla oči. Radek to vzal ako vzrušujúce znamenie a zahŕňal ma bozkami po celom tele. Vzduch bol voňavý a teplý, ale aj napriek tomu som sa chvela a mala som husiu kožu. Nie, že by mi bola zima, to všetko spôsobovalo moje vzrušenie, ktoré mi dával Radek, môj manžel. On veľmi dobre vedel, čo sa mi páči, a preto mi doprial dlhú hodinovú predohru a ja som pri zvíjaní sa v rozkoši mala plné vlasy piesku a tiež sa mi príjemne driapal o kožu na chrbte. Bolo to veľmi príjemné a ja som už celá nedočkavá schmatla svoje vyzlečené šaty, ktoré som Radekovi omotala okolo krku, a pritiahla som si ho k sebe. Naše pery sa spojili a navzájom sme sa vychutnávali až do posledného konca.

Do hotelovej izby sme sa vrátili až za svitania a celí unavení a stále vzrušení sme ľahli do postele. Ani sme nemali silu osprchovať sa od piesku, ktorý sme mali všade. Aspoň to malo tú výhodu, že vďaka tomu som celý čas myslela na našu prvú romantickú noc na našich medových týždňoch.

Myslím, že sme spali sotva dve hodiny, keď nám na dvere ktosi zaklopal. Radek stále spal a klopanie nepočul, tak som sa zdvihla a stále ešte s červenými lícami som otvorila dvere. A tam stála izbová slúžka s veľkým raňajkovým setom pre mňa a pre Radka. Lámanou angličtinou som jej hovorila, že som nič neobjednávala, a ona mi tiež lámanou angličtinou odpovedala, že raňajky objednal môj manžel. Vrelo som sa pozrela na spiaceho manžela a po chvíli som raňajkový set prevzala a dala som slúžke nejaké sprepitné.

A viete, ako som zobudila Radka? Vzala som do ruky plátok teplej slaniny a priložila som mu ju k ústam. Keď otvoril oči a videl raňajky, hneď sa do nich chcel pustiť, vedela som, že určite musí byť hladný, ale ja som ho zastavila. „Počkaj! Najprv sa snáď privítaš so mnou než s raňajkami." povedala som mu s úsmevom a on ma dlho pobozkal a potom sa na mňa hladne pozeral. Nebolo to túžbou po mne, ale túžbou po vydatných a voňavých raňajkách. Začala som sa nahlas smiať a vrhli sme sa na raňajky obaja.

Po raňajkách sme si potom dopriali kávu v miestnom bare a celé raňajky sme zakončili pohárikom vína. Verte, že to bola tá najkrajšia noc a najkrajšie ráno, aké som kedy zažila. Aj keď krásne chvíle prežívam so svojím manželom stále a dúfam, že navždy.