Matky nematky

Pre svoje deti by som dýchala, keď sú choré, vzala by som to za ne, keď idem nakupovať, vždy kúpim aj im, a sebe možno vôbec. Keď nie som s nimi, nedokážem sa baviť a myslím na ne..... možno to niekedy preháňam, ale proste ich milujem. Opakom sú takéto, čo majú deti zafúľané v špinavom oblečení, v zafúľanom kočíku, hladné a zanedbané a čo ma najviac dostáva, cigareta v papuli a pohodička. Takej matke by som jednu vrazila. V mojom okolí je takých viac, deti majú ako na bežiacom páse, robiť sa im nechce, deti hladné prosia o rožok a ona posledné prachy minie na fľašu piva. Každé z týchto detí chodí jeden deň v týždni do školy, pretože sa striedajú o topánky, matka večne ožratá a nejaké deti jej sú totálne ukradnuté, ešte že tu boli takí, ktorí to začali riešiť, a dnes sa tieto deti majú skvele v domove. No skvele... majú čo jesť, kde spať, majú svoje oblečenie, topánky a ožratá matka im určite nechýba, a to posledné bábo, čo nosila pod srdcom a celé tehotenstvo prepila, polícia ju neustále, keď sa váľala po ulici, odvážala do nemocnice, nechala ho rovno po pôrode v pôrodnici a ten deň už bola v krčme a chválila sa, aká je hrdinka, že ráno porodila a teraz kalí. Takéto by deti nemali mať vôbec. Chápem, že veľa z nás tú situáciu nemá ružovú, ale správna matka sa snaží, aby deti netrpeli, a keď nemám na jedlo, nemám ani na cigarety a chlast. Takých detí je mi ľúto, keď náhodou nejakú takú „hviezdu“ stretnem, veď dnes je toľko organizácií, čo ponúkajú pomoc ako matke, tak deťom, tak prečo to tej mame nedôjde a nechce, aby deti mali viac, než mala možno ona. V jednej rodine, ktorú musím aj napriek nesúhlasu vídať, je taký malý chlapček. Matka celé tehotenstvo hulila, chlastala a deň pred pôrodom sa išla vyšantiť na rockový koncert a vôbec nerešpektovala, že je tehotná. Porodila, nedojčila, pretože mu dala fľašu a ona mala čas na cigu a kávu. Chlapec celý deň ležal v postieľke, takže žiadne maznanie, túlenie, nič. V celom byte zadymené, zatiahnuté závesy, ani von s kočíkom nechodila (a to bol august). V tomto super zimnom počasí nosí na nožičkách plátenky, malé tepláky, takže mu čumia nohy, z krátkej bundy mu vykúkajú chrbátik a čiapka mu padá, aká je veľká, rukavičky nemá. Chlapček dlho nesedel, tak ho násilím posadili a okolo neho dali vankúše, aby ako sedí, zohnali golfky a chlapec chtiac-nechtiac musel sedieť, aj keď to ešte nevedel. Teraz keď si povie o jedlo, matka si ide zahulit a potom niečo dostane. Dokonca sa nebojí nechať ho so 6-ročným chlapcom v aute a idú si v pohode nakúpiť. Neviem, čo z takého dieťaťa vyrastie, ale popravde je mi ho ľúto, bohužiaľ si dieťa nevyberá svojich rodičov, ale trpí za ich nezodpovednosť. Škoda, že ani OSPOD nefunguje inak, takéto deti by sa možno skôr dostali do lepšieho prostredia a nemuseli trpieť. Ja som asi proste iná no, za svoje deti by som dýchala, síce ako každá mama im tu a tam jednu tresnem, ale milujem ich a chránim ich. Vždy majú čo jesť, kde spať, chodia čisto oblečené a sú spokojné.