PreMaminky.sk

Môj príbeh

Plánovanie svadby na diaľku

1 437× prečítané
Plánovanie svadby na diaľku

Tak aj ja prispejem troškou do mlyna :). Neviem sa nevykecávať a nemôžem spať, tak to možno bude trochu dlhšie, tak sa ospravedlňujem :D.

Na plánovanie svadby sme nakoniec mali tri mesiace - zasnúbili sme sa v lete a chceli sme svadbu v októbri, aby ešte bolo teplo a aby bolo pekné zlaté lístie. Nejakú predstavu som mala už dávno, takže to nijako šibeničný termín nebol a bol navyše mimo sezóny. Svadbu sme chceli na našom milovanom mieste, bez cingrlátok, živých kvetov, unesenia nevesty, falošnej cigánky atď., žiadne pozývacie koláčiky, prvý tanec, tanec s rodičmi, príhovory, na obed sviečková, skrátka poriadne okresanú...Jo a nenechať si do toho hovoriť.

Zo všetkého najprv som objednala termín a čas. Chceli sme to bez obeda, aby sme nemuseli riešiť, kto pôjde na hostinu a kto nie, nerobiť zbytočné pauzy atď., takže obrad sme mali o druhej hodine. Bolo nás cca 50, pol na pol rodina a kamaráti (bola som veľmi rada, že nikto neodmietol účasť). Ani jeden nemáme veľmi radi organizovanie a ani nebolo veľa času, takže sme to všetko chceli vyriešiť čo najrýchlejšie a najjednoduchšie. Druhá vec boli prstienky - v treťom obchode nám jedny okamžite padli do oka (najdrahšia položka, ale chceli sme zlaté). Šaty som si vybrala z druhej ruky, krajčírka mi ich upravila (vyšlo to lacnejšie ako požičovňa, nemusela som riešiť vyzdvihovanie, z predstavy návštevy salónu som mala vyrážky, chcela som pohodlné - žiadne obruče). Na prvýkrát sme kúpili kvalitný a dokonale padnúci oblek, topánky a bielu kravatu s kráľovsky modrou košeľou (milujem túto farbu, ja som si potom kúpila v rovnakej farbe baleríny). Ďalšia vec bola svadobná kytica a korzáž - nemám rada rezané kvety. Nakoniec som si vyrobila sklenenú kyticu, ktorá mi vydrží navždy :). Ubytovanie sme my a kamaráti mali v kempe. Tam sme chceli aj popoludňajšiu a večernú hostinu, zamlúvali sme to asi 4 týždne dopredu a práve tú sobotu tam mala prebiehať nejaká meditácia, takže smola :D. Majiteľ kempu nám ale dohodol kultúrny dom v susednom meste, takže sme si poriadne vydýchli a nakoniec to taktak z priestorových dôvodov aj vybavenia bolo lepšie :). Obrusy, nejaké riady a príbory zabezpečila budúca svokra (robí v školskej jedálni). Jedlo som nakoniec objednala z miestneho hotela - zavolala som pani, povedala počet ľudí, cenu, že v tom chceme večeru plus raut a že jej úplne dôverujem :D (mala som kladné referencie), tým riešenie slaného jedla skončilo :D (mimochodom bolo výborné). Vôbec zariaďovanie na diaľku bolo vtipné, potrebovala som, aby všetko klaplo na prvýkrát. Vo štvrtok večer sme išli na víkend na miesto svadby, aby sme všetko cez víkend zariadili. Po príchode sme zistili, že nemáme rodné listy, takže zase viac ako 100 km späť domov a zase naspäť :D. Potom sme počas piatku a víkendu zariadili matriku, skúšku účesu (mala som na to jeden pokus, ďalší víkend nebol voľný), tortu (najprv povedali, že na dva týždne neobjednávajú, ale prehovorila som ich), ešte sme kúpili nejaké servítky, ovocie, alkohol, nealko, ešte sme stihli návštevu fotografa. Ten bol pre nás dôležitý, podrobne sme mu povedali miesta, kde by sme sa chceli fotiť. Len ho trochu rozhodilo, že sa neradi fotíme :), ale ľudsky sme si sadli, tak to bolo v pohode (mala som kladné referencie). Líčenie a nechty som riešiť nemusela - normálne sa nelíčim a manžel povedal, že ma chce normálnu :). Oznámenia som si robila sama pre rodinu, zvyšok emailom. Vývazky z myrty nám urobili kamaráti a aj ich rozdali. S koláčikmi nám veľmi pomohla kamarátova maminka, boli výborné :). Nejaké to cukrovie upiekla teta. Ale aj tak bola skôr chuť na slané :). Sladkého naozaj nie je veľmi treba a navyše je torta (mali sme trojposchodovú). Výzdobu na autách sme mali jednoduchú, na našich z organzy.

Miesto hostiny sme videli až dva dni pred svadbou, keď sme tam išli všetko pripraviť (predtým som videla len fotky). Dekorácie som si vyrobila vopred. Niektorí kamaráti prišli skôr, tak nám pomohli. Dva dni vopred zmenili predpoveď počasia a mal celý deň pršať a my sme nemali ani dáždniky, nič :). V deň svadby ale bolo krásne :). Ja som priletela do kempu, manžel neoblečený a kecal s kamarátmi :). Za 5 min sa obliekol, mňa potom kamarátky obliekli asi za 10 min (prvýkrát narábali so šnurovačkou :D). Potom sme sa fotili asi hodinu na našich obľúbených miestach a už sa išlo na hrad. Cestou to je bukovým lesom a práve krásne „pršalo“ zlaté lístie a do toho svietilo slniečko, nádhera. V hradnej kaplnke (mali sme civilný obrad) bola výzdoba z minulej svadby, takže aj tú sme nakoniec mali :D. Súčasťou poplatku za obrad (malého) bola aj živá hra na organ a živý spev, čo som bola veľmi rada :) (piesne som teda vyberala nehorázne dlho). Po obrade a fotení sme bez zbytočných zdržaní odišli do kultúrneho domu a potom už káva a torta, rozbaľovanie darov, zábava, večera, potom prišiel DJ, raut...Len čo sme prišli, tak začalo liať ako z krhly :D. Asi o druhej ráno sme to rozpustili a išli sme pešo do kempu (pár km). V tej chvíli prestalo pršať, len bola príšerná hmla. Asi v polovici cesty do kempu sa zrazu priamo proti mne zjavila baba v čiernom - a ja proti nej vo svadobnom :D. No neviem, kto sa koho zľakol viac :D. Každopádne my sme boli v početnej presile, takže sme sa len smiali..:D.

Veľmi sme si to užili a boli sme radi, že to bolo presne podľa našich predstáv. Dokonca manžel hovoril, že nečakal, že to bude také v pohode. Trochu sme sa obaja báli byť stredom pozornosti, ale mali sme tam len ľudí, ktorých máme radi :), jednu protivnú príbuznú som ani nepozývala. Len nám potom bolo veľmi ľúto, že sme nemali svadobnú cestu, dosť by sme ju potrebovali :) (nemali sme veľa času to vstrebať a že prekvapivo bolo dosť čo).

Najhoršie pre mňa asi bolo skĺbiť vyzdvihnutie torty, odvoz ku kaderníčke a vôbec kto kedy čo kde...inak to bolo v pohode :). Tým, ako to bolo na diaľku a zase to tam nejako extra nepoznám, tak som musela veľa googliť referencie na miesta a ľudí, aby sme potom išli na istotu. Dôkladná príprava sa v tomto vyplatila. Jo a pri veľa veciach sme mali aj dosť šťastia :). Finančne sa nám to bohato vrátilo, takže aj pri strednej svadbe to nie je problém (a to polovica peňazí padla na prstienky, šaty a oblek).

Všetkým odporúčam a hlavne si to užite :).

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.