Môj príbeh
opičí sa a už mi to lezie krkom!
keď pohár trpezlivosti pretečie...
takéto to, keď niečo s deťmi vyrobíme (že robíme stále niečo), keď niečo dokážeme (plienky, korčule, lyže, atď. atď.), keď máme nejaké spoločenské hry (a že ich máme) a príde na návštevu akože kamarátka, všetko obzrie a hneď to majú tiež.. grrrr....
príklady: naše deti boli šikovné, čo sa plienok týka – proste ich dali preč – ona zistila, že už spíme bez plienok – jééé.. vy nemáte plienku, musím jej ju zobrať tiež,...
malá tento rok už lyžovala... už si ju postavila na lyže? týjo, to musím tiež skúsiť – požičaj mi lyže.
korčule – nemá kačičky, ale normálne – týjo, už nemáte kačičky? tak to ja musím zajtra tiež kúpiť normálne korčule, keď ich máte už aj vy. a to ste mladší..
prídeme k nej na návštevu a ja čumím – rovnaká výzdoba, rovnaké hry vyrobené (vyrábam deťom rôzne hry ako montessori atď.) a ona úplne rovnako ako my doma.
po Vianociach príde pozrieť, čo deti dostali na Vianoce – a hovorí, jé toto si napíšem, toto si objednám, jé toto tiež atď. atď...
týjo, malá už šliape na normálnom bicykli? tak to sa musíme už tiež naučiť, aby sme nezaostávali...
ty háčkuješ? to ma nauč,.
začala som sa učiť šiť a našila som deťom čiapky atď.. a už zháňa šijací stroj..
mne by až tak nevadilo, keby to bolo občas – rovnako ako tu napíšem, čo máme za hry doma, čo vyrobíme, a aj sa podľa niektorých inšpirujem – ale je to vzájomné... ale kudla je doma, na materskej, má internet, kde je kopec návodov, hry atď. sú snáď všade, a hlavne tie výrobky robia väčšinou deti a vždy to nejako vznikne, často neplánovane..
proste čo máme my, chce tiež, ale sama nič neurobí, nevymyslí atď.
včera mi chlap večer hovorí, ty si háčkovala XY čiapku? že má úplne rovnakú ako naša malá... čože? no tú farebnú..
píšem jej: ty si uháčkovala úplne rovnakú čiapku, akú nosí naše dieťa?
jo.. vadí to? mne sa tak páčila... no jasné, že to vadí, mohla si použiť aspoň iné farby... no nič, uháčkujem si novú a inú, nech nechodí v rovnakej...
máte vo svojom okolí niekoho takého? včera ma tak nahnevala, že som hovorila chlapovi, že mi to už vadí – a on mi len odpovedal.. ja sa čudujem, že až teraz.... no jo, všetkého veľa škodí...
Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú
Ďalšie z rubriky Zo života, ostatné
Celá rubrika
Keď je radosť z bábätka rozťatá rakovinou štítnej žľazy
Po narodení dieťatka, najmä toho prvého, človek nemyslí na zlé, snaží sa užívať si toho malého…
2 360× prečítané
Ahoj mamičky, môj syn je totálny flegmatik aj introvert. Nútim ho, aby sa pripravil na prijímačky na gympel. Našla som na internete tento kurz.…
Škola
1 835× prečítané
Nastal ten „slávny deň“, keď bolo treba vykonať OGTT. Nebudem zastierať, že som sa naň tešila ako na test z matematiky, aj ten výsledok zodpovedal mojim…
Cukrovkárka – diel 1. (a nie posledný)
1 029× prečítané
Každý deň po skončení vyučovania vyzdvihuje najstaršia dcéra syna z družiny a odchádzajú von čakať na ocka. Samozrejme za mnou občas zájdu do škôlky, keď…
Ako som „hľadala“ syna
1 742× prečítané
Sedím pri počítači, som v zápale triedenia priečinkov a dokumentov v počítači, v tej rýchlosti, ako prezerám rôzne priečinky, očami zostanem stáť nad…
Splnený sen
1 137× prečítané

A sme doma
Tak zdravím už z Čiech a vraví sa všade dobre doma najlepšie a uznávam, že je to pravda ?...tešila…
1 484× prečítané
Na PreMaminky.sk nájdete 640 príbehov.
