PreMaminky.sk

Môj príbeh

Muž z papiera

Keď si naozaj prajeme a správne si prajeme, tak sa želanie splní.

1 176× prečítané
Muž z papiera

Bolo mi 28 rokov, keď na FB všade kamarátky šťastné s partnerom, manželom, tehotné alebo s bábätkami.... Pozriem sa do zrkadla so slzami v očiach.... a čo mám ja? Áno, jasné, nejaké to zdravie, prácu, rodinu...., ale ja si prajem lásku a svoju rodinu s dieťaťom. O pár dní bol Silvester, hurá koniec roka a ten ďalší bude určite lepší :) V deň Silvestra som si spomenula, že jedna pani si pod vianočný stromček dala papierik s popisom muža, akého si priala, a viete čo? Za rok prišiel a vzali sa a sú šťastní. Takže som si povedala, že Vianoce som prepásla, tak prečo si „vysnívaného muža“ nenapísať na koniec roka (skúsiť sa dá všetko). Napísala som a zabalila a poprosila, aby mi takýto muž prišiel do cesty.

Po pár neúspešných zoznámeniach prišiel muž.... hovorila som si, že to by mohol byť on (poznáte to, takmer v každom chcete vidieť toho pravého) a k 30. narodeninám, to je úplne magické :) No boli sme spolu rok a bolo to strašné, proste sme sa nejako nevedeli zhodnúť a stále dokola sme preberali peniaze a iné problémy, bolo to zdrvujúce a vyčerpávajúce. A bol koniec a sťahovanie.

Tak a som 30-ročná, bývam v spolubývaní, nemám chlapa a dieťa niekde v nedohľadne :/ Tak si zaľahnem do postele s jedlom, vreckovkami a zase na nejaký čas na dne, no to sú vyhliadky :( a Vianoce zase bez partnera ehh. Zašla som na pár sedení k pani na odblokovanie, a dosť sa okolo mňa vecí zmenilo a začala som čítať články na First class a celkovo sa mi zmenilo myslenie a pohľad na život.

Vzala som si papierik, kde som mala „vysnívaného muža“, a znovu som si poriadne čítala, čo som napísala, a znovu som prosila.

Sedela som v izbe medzi krabicami (práve som sa presťahovala do spolubývania – opäť) a len si povzdychla, vzala čokoládu, zjedla na posedenie a išla spať. Radosť mi robilo vedomie, že na druhý deň si idem po nový telefón.

Ďalší deň v práci bol klasický, len čo nastala obedňajšia prestávka, hurá vyzdvihnúť telefón :) Letím, aby som stíhala, a pri stánku sa ma pýtajú na nejaké veci 2 muži (aspoň že mi nevnucujú nejaké produkty).... tak v rýchlosti odpovedám. A pozvanie na kávu? Odmietam. Dostala som vizitku, keby som si to rozmyslela. No bola som presvedčená, že nikam nejdem, a navyše z poobedňajšej a zrána nie som moc pekne oblečená.... Po telefonáte a prehováraní som nakoniec teda išla :) Potom bola aj večera, víno a veľmi parádne rozprávanie. Obaja sú z Moravy a v Plzni boli na jeden deň, vyskúšať si prácu svojich zamestnancov. Tak som si hovorila, žiadnych ľudí nestretávame náhodou, ale pre niečo... O pár dní som od jedného dostala pozvanie na výlet. Išla som a bolo to opäť fajn a sympatie boli obojstranné. A pred Vianocami sme spolu išli na predĺžený víkend do Holandska. Tak sme sa viac spoznali.

Po príchode domov som rýchlo vytiahla papierik s mojím popisom „vysnívaného muža“.....ježišku, ono to z 95 % sedí :-O

Osud?! Podľa mňa áno, sme šťastní už skoro 1,5 roka a čakáme bábätko. Je to úžasný muž, ktorý si vie ženy vážiť, rád ma prekvapí aj len kvetinkou, čokoládou....áno, to som si priala.

Ženy, dámy a dievčatá, neprestaňte dúfať, pre každú z nás tu „vysnívaný muž“ naozaj je :) Prajte si a proste :)

Ružička na foto je prvá, čo som dostala. A teraz ich dostávam kedykoľvek si drahý spomenie, nielen na narodeniny či meniny :D

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.