Do Brooklynu sa blíži Halloween

Halloween je definitívne môj najobľúbenejší americký sviatok. Pamätám si na svoj prvý Halloween v New Yorku, išli sme vtedy s Amíkom na manhattanský sprievod príšer a mňa si tento sviatok úplne získal. Úplne ma očarila tá hravosť ľudí naokolo. Všetci mali masky, len turisti nie a to ma vtedy naozaj mrzelo.

Halloween v podaní Newyorčanov je absolútna hra. Začína sa to začiatkom októbra, keď sa v okolí postupne začínajú objavovať vonkajšie dekorácie a každý októbrový víkend sa po celom meste organizujú akcie s halloweenskou tematikou. Veľmi obľúbené sú psie súťaže o najbláznivejšiu masku a o najviac znechuteného psa v nej. Tú podľa mňa vyhral jeden shih tzu, ktorého sme videli pred tromi rokmi v maske „Shih tzu na záchode.“ Ten pes mal okolo krku malé záchodové sedadlo a na tele záchodovú misu. Vyhral na plnej čiare, chudák, zjavne presne vedel, kde je, a nebral to ako výhru. Ale maska to bola nezabudnuteľná.

Halloween v Brooklyne je úplne skvelý, v určitých štvrtiach sa uzavrú ulice, aby koledníkov neohrozovali autá, domáci sedia na schodoch s misami plnými sladkostí na kolenách. Mimochodom, obchody sú teraz plné špeciálnych obrovských balení čokolád, ktoré sú plné miniatúrnych jednotlivo zabalených bonbónov. Tradične ak je dom vyzdobený s rozsvietenou tekvicou, znamená to „zazvoňte na naše dvere, dáme vám sladkosti.“

Odkedy máme mini chlapíka, je Halloween neprekonateľný a každým rokom sa nám páči viac a viac. Mne preto, že som niečo podobné ako dieťa nezažila, a Amíkovi preto, že sa vracia do svojho detstva. Rozhodli sme sa, že budeme každý rok chodiť v maskách všetci.

Prvý rok bol mini chlapík ešte mimino, išli sme za upírov a to dieťa bolo ako na bruchu ležiaci, trochu sa plaziaci upír, fakt desivý. Len jednej veci mi bolo ľúto, že som mu do úst nedala šťavu z repy, pretože s tým, ako vtedy bezzubo slintal, by to vytvorilo fakt perfektný efekt. Len jednu chybu to malo, tých čokolád sme vtedy veľa nedostali, lebo nás jednoducho odhalili ako rodičov, čo strkajú svoje bábätko k čokoládam a potom ich chcú zjesť sami. Dostávali sme namiesto čokolád hrozienka, ktoré žiadne správne koledujúce dieťa nechce, a tak to zostáva ako cena útechy práve pre rodičov bábätiek.

Minulý rok bol oveľa lepší. Len sme sa nedokázali do posledného dňa rozhodnúť, za čo pôjdeme, takže náš kostým bol dosť „ghetto“, čiže šmejdový. Boli sme duchovia, na krku hodené biele plachty a pomaľovaná tvár nabielo. Mini chlapík dostal svoje tekvicové vedierko a naučil sa jesť čokoládu a objavil lízanky. Vedierko mal tak plné, že ho nevládal uniesť, ale odmietal mi ho zveriť do opatery potom, čo ma videl, ako mu tajne kradnem sladkosti. Halloween v ňom zanechal takú veľkú stopu, že si na druhý deň vzal svoje špeciálne vedierko, postavil sa ku dverám a naše „až zase o rok“ vôbec nepochopil. Ešte v januári sme mu museli dávať čokoládky do vedierka, pretože tam jednoducho patria a hotovo.

Tento rok to už bude náš tretí rodinný Halloween a zatiaľ to vyzerá naozaj dobre. Hneď na začiatku októbra sme šli nakúpiť niečo do miestnej obmeny českého Obi, pri dverách na nás vykukla kopa halloweenských dekorácií a tak sme tam namiesto desiatich minút strávili hodinu. Tancujúca múmia by sa nám podľa mini chlapíka naozaj hodila. Boli sme s Amíkom za strašne drsných rodičov a odišli sme len s pavučinou. Čo nám dalo zabrať, bolo vymyslenie tohtoročnej masky. Môj dokonalý nápad, že ja a Amík by sme šli za kohútiky na teplú a studenú vodu a mini chlapík za inštalatéra, bol bohužiaľ bojkotovaný americkou stranou. A môj podrobný popis toho, ako by mal z čela kohútik a na chrbte uzáver, ho v jeho bojkote len utvrdil. Masky za nás rozhodol mini chlapík a jeho mierne morbídna fascinácia kostrami, ako v halloweenských piesňach, tak aj vo všetkých obchodoch. Ideme za kostry. Mini chlapík bude mať celý oblek, ktorý si zatiaľ bohužiaľ odmieta obliecť, podľa mamy, ktorá ho do neho napchala, sa sám seba bojí. Asi budeme na malom kostlivcovi musieť zapracovať, máme ešte viac ako týždeň, takže času dosť.

Tento rok pripadá Halloween na pondelok a preto si ako ostatné tisíce rodičov budem musieť vziať voľno z práce. Pretože to sa jednoducho nedá zmeškať.