Manžel

Jeseň je moje najobľúbenejšie obdobie, pretože som sa v októbri vydávala z veľkej lásky a rok na to, začiatkom novembra, sa nám narodil prvý syn Dominiček. A navyše som sa vydávala veľmi mladá, mala som čerstvých devätnásť rokov, ale o to viac sme si to užívali. Prečo by som mala čakať, na vydávanie a na rodinu predsa nie je predpísaný vek. „A nie je to nejako skoro? Všetky tvoje kamarátky sú na vysokej, randia a chodia na zábavy a ty sa chceš v devätnástich úplne usadiť?“ hovorila mi často nielen mamka, ale aj moje dve jediné kamarátky. Práve od týchto troch osôb mi to prišlo veľmi ľúto, pretože od nich som čakala rovnakú radosť, akú som mala ja a môj manžel Láďa. Nechcela som, aby mi závideli šťastie, len som chcela, aby sa tešili a priali mi to. Lenže som sa pomýlila.
Bola sobota, bola som už týždeň vydatá a tešila som sa, ako si užijem prvú dámsku jazdu ako pani a nie slečna. Doma som sa pekne nalíčila, natočila som si vlasy, obliekla som si svoje obľúbené modré šaty, ktoré som nosila veľmi rada, a šla som k Renate, kde už mala byť aj Lenka. Vôbec som dievčatám nevolala ani nepísala správu, pretože jedna sobota v mesiaci, vždy tá posledná, znamenala našu spoločnú dámsku jazdu. Rozprávali sme sa na nej o chlapcoch, móde a kozmetike a veľmi nás to bavilo. Lenže aké bolo moje sklamanie, keď som zazvonila, otvorila Renča a s otvorenými ústami na mňa civela. „Ahoj, tak som tu a nesiem víno.“ povedala som veselá a chcela som ísť dovnútra, keď tu ma kamarátka zastavila. „Vieš, Aničko, my sme s tebou nerátali, veď si predsa vydatá, a tak sme si mysleli, že budeš doma s Láďom a tak.“ .. „Ale prečo? Som vydatá, to áno, ale to predsa neznamená, že sa vzdám všetkého, čo som robila ešte minulý mesiac!“ povedala som a čakala na vysvetlenie. Lenže to sa mi nedostalo, pretože za dverami som počula smiech Lenky a ešte nejakých dievčat. Hm, asi už do ich partie nepatrím, vravela som si a radšej som odišla. Ale v skrytu duše som dúfala, že na mňa zavolá, že to bol len vtip. Bohužiaľ sa tak nestalo a ja som zostala stáť v tme na ulici. Bolo mi jedno, že začalo pršať, bolo mi jedno, že zmoknem a prechladnem, bola som sklamaná z toho, že moje dve kamarátky ma už berú za niekoho úplne iného. A to len kvôli svadbe!
A ako idem takou pomalou chôdzou popri rozsvietených lampách, vedľa mňa zastaví auto. Predtým by som sa určite zľakla a dostala strach, lenže v tom okamihu mi bolo všetko jedno. „Slečna, nepodhodím vás niekam? Prší a prechladnete.“ povedal a ja, bez toho, aby som čokoľvek povedala, som len krútila hlavou. Ani som sa na neho nepozrela. Ale len čo prehovoril a vyslovil moje meno, myklo ma a zastavila som sa. Otočila som sa a uvidela som Láďovho bratranca Patrika. Chvíľu som váhala, či sa mám nechať odviezť domov, pretože som sa chcela prejsť, ale zrazu sa rozpršalo a ja som nemala na výber.
„Hm, tak dobre“ .. „Čo je, si nejaká smutná, čo sa stalo?“ povedal a úsmev mu nemizol z tváre.
Nechcela som o tom rozprávať, dosť som sa za to hanbila, a tak som sa radšej usmiala a povedala, že som len na niečo myslela, ale že už je to preč. Len pokrčil plecami a išiel. Cestou domov sme veľa nehovorili a ja som z toho začínala byť nervózna. Nebola som veľmi hovorný typ, a tak som sa od nervozity začala na sedadle vrtieť. A on sa opäť len usmial a v tichosti šiel ďalej. Bola som rada, že bola vonku tma, pretože inak by videl, ako sa mi hrnie do tváre červená farba. „Stačí mi to tu, to už dôjdem sama.“ povedala som pisklavo a tešila sa, ako sa doma namočím do vane plnej peny. Láďa bude ešte u kamaráta, a tak som si mohla ešte hodinu užívať samotu a relaxovať. Lenže som sa asi opäť pomýlila. Len čo som vystupovala z auta a lúčila sa s Patrikom, chytil ma za ruku a ja som sa zrazu z jeho horúceho dotyku začala topiť ako ľad. „To ma ani nepozveš dnu? Rád by som si aj s Láďom pozhováral, už som ho dosť dlho nevidel. Svadbu som nestihol, a tak by som mu chcel vlastne aj zablahoželať.“ chvíľu som váhala, pretože som chcela byť slušná, ale zároveň som bola dosť hanblivá a nevedela som, čo by som tam s ním sama robila. „Ale Láďa je u kamaráta, príde asi až o hodinu.“ … „No to nevadí, počkal by som na neho. Ale ak ma tu nechceš, pochopím to a odídem.“ povedal a tváril sa nejako smutne.
Predsa takto Láďovho bratranca neodmietnem! Bola by to hanba a Láďovi by sa to asi nepáčilo. „Tak poď ďalej. Aspoň tu nebudem sama“ povedala som, aj keď po pravde by som chcela byť sama a upratať si myšlienky.
Doma som hneď dala variť vodu na čaj, pretože som bola poriadne premrznutá a Patrik si určite dá tiež. „Pomôžem ti“ ponúkol sa a zobral mi hrnčeky, že to urobí on. „Choď si zatiaľ sadnúť do obývačky, ja to prinesiem. Vidím, aké máš ľadové prsty, ešte by si tie hrnčeky pustila.“ povedal so smiechom a ja som radšej poslúchla. Aspoň budem chvíľu sama. Bola to naozaj len chvíľka, pretože Patrik bol o päť minút pri mne a podával mi horúci čaj. Krásne voňal a ja som sa tešila, ako si prvým dúškom zahrejem telo. Ešte som však netušila, že si budem telo zahrievať aj trochu inak.
Celý čas vzťahu s Láďom som mu bola verná až za hrob a chcela som v tom pokračovať, navyše som nikdy nemyslela, že by som práve ja mala byť tá zlá. A tiež som nevery zásadne odsudzovala a nechápala som, ako to niekto vôbec môže urobiť. Lenže smútok a sklamanie vedia urobiť svoje, ako som sa neskôr dozvedela.
„A ako sa vlastne s Láďom máte? Užívate si to?“ vyrušil ma z premýšľania Patrik a ja som sebou tak mykla, že sa mi malý obsah čaju vylial na nohu. „Au!“ vykríkla som, pretože čaj bol stále dosť horúci. „Prepáč, nechcel som ťa vyviesť z miery“ povedal a bolo na ňom vidieť, že je rád, že nie som vo svojej koži. To mal podľa mňa v pláne a ja som o tom vedela. Zrazu mi začal sťahovať nohavice s tou výhovorkou, že sa musí obarené miesto schladiť. „Nie, to už je dobré“ povedala som a naťahovala si nohavice, lenže on mal také jemné ruky, že mi to zatemnilo myseľ. Chcela som to všetko, chcela som vo všetkom pokračovať, ale zároveň som mala stále plnú hlavu Láďu, svojho manžela. Ale asi sa vo mne prebudila dávno zabudnutá divá šelma a ja som sa vo všetkom podriadila. Takéto jemné dotyky Láďa nemal. Ani toto nerobil, ani tamto... Patrik bol taký iný. Jeho predohra azda nemala konca a ja som bola taká vzrušená, že pri sexe som za pár sekúnd dosiahla výbušný orgazmus. Bol to nezabudnuteľný zážitok a ja som si pripadala ako bohyňa, o ktorú sa stará ten najväčší zvodca a milovník.
Jeho orgazmus nasledoval niekoľko minút po mojom a potom spočinul na mojom tele. Obaja sme ťažko oddychovali, hladkali sme sa a náš pot sa navzájom miešal. Vzduch voňal vášňou a mne sa z jeho feromónov točila hlava. Bolo to ako droga. Nie nadarmo sa hovorí, že kvalitný sex a predohra majú účinky ako droga. Ten, kto to vymyslel, musel zažiť nezabudnuteľný sexuálny zážitok, asi taký ako práve ja. Kiežby aj Láďa bol taký. „Radšej sa oblečme“ povedala som unavene a zadychčane a Patrik súhlasil. Počas desiatich minút bolo všetko tak, ako pred našou vášňou, pred naším zakázaným činom. A počas ďalších desiatich minút prišiel Láďa a bol celý šťastný, že po takom čase vidí svojho bratranca. Nevedela som, ako sa mám tváriť, stále som mala pocit, že to musí každý na mne zásadne poznať, ale Láďa bol zahĺbený do rozhovoru s Patrikom. A Patrik? Ten sa cítil a choval úplne normálne, akoby sa nič nestalo. Trochu ma to mrzelo, že sa na mňa ani nepozrel ani nevyslal žiadny signál, že sa mu to páčilo. „Idem do sprchy a potom spať, som unavená“ povedala som a odišla. Manžel mi dal pusu a Patrik mi nepovedal ani ahoj. Bolo mi divne, ale zároveň som si prisahala, že toto bolo prvýkrát a naposledy! Manžela milujem a nikto a nič mi to nepokazí. Ten večer som sa romanticky pomilovala s Láďom. A musím povedať, že sex z lásky je taký osobnejší a nežnejší a presne taký chcem navždy.
Lenže o pár týždňov na to sa mi môj omyl pripomenul. Pri prehliadke mi lekárka gratulovala k tomu, že som tehotná. Za normálnych okolností by som sa radovala, ale v tej chvíli to bol pre mňa šok. Nevedela som totiž, kto je otcom. Mohol to byť Patrik aj Láďa a z tej myšlienky mi bolo do plaču. Pamätám si, ako sa Láďa rozplýval nad fotkami detí a tešil sa, ako bude jedného dňa držať svoje dieťa. Bola som rada, pretože ja som si deti veľmi priala a Láďovi som chcela dať veľa detí. Lenže teraz som mala plnú hlavu toho, či mám urobiť podvod na manželovi alebo ísť s pravdou von. Bolo to to najväčšie rozhodnutie v mojom živote a nikomu ho neprajem. Nechcela som manžela stratiť, ale zároveň som ho nechcela raniť ani mu klamať. Bohužiaľ tretia možnosť neexistuje a ja som sa rozhodla, že dieťa budeme vychovávať ako naše, ako Láďovo. Vlastne je tu päťdesiatpercentná šanca, že je to jeho dieťa, ale moja neistota ma ťažila. Taký malý nevinný omyl ma bude sprevádzať do konca života.
Keď som to povedala Láďovi, bol celý rozžiarený. „To je skvelé, ja budem ocko! Ani nevieš, akú mám radosť, milujem ťa, láska, a to maličké tiež.“ povedal a ja som sa rozplakala. Plakala som od hanby a ľútosti, ale on si myslel, že plačem od šťastia. A ja som ho v tom nechala.