Ako sme si našli maznáčika

Pred dvoma týždňami som sa veľmi pohádala s Pepom kvôli upratovaniu. Veď to poznáte, chlapa donútiť pomáhať s domácnosťou sa veľmi nedá. Naštval sa a niekam odišiel. Potom bol večer, ja som kúpala Matyáška a zrazu počujem kľúče v zámke. Bol celý rozžiarený a mal radosť. Hovorí mi: poď, niečo som ti priniesol. Ja som nevedela, ani som netušila čo. Dal mikinu na stôl a hovorí mi, nech sa do nej pozriem, ale nech sa nezľaknem. Ja som sa samozrejme bála, že pritiahol nejakého hada, jaštericu alebo nejakého pavúka. Ani by som sa tomu nečudovala, on má trošku iný humor ako ja. No tak som sa teda pozrela a objavila som krásnu modrú andulku:) Bola som úplne v šoku a nevedela som, čo na to povedať. Ona sa bála a mne jej bolo tak ľúto, že som jej okamžite začala zháňať klietku a žrádlo. To som ale zohnala až na druhý deň. Tú prvú noc nám spinkala hore na obývacej stene:) Bolo úžasné ju pozorovať, ako je spokojná. Na druhý deň som zohnala klietku, kúpila jedlo, z vetvičiek urobila bidielka a nechaly sme si ju:)