Môj príbeh
Ako sme kupovali malú práčku
Dcéra ju jednoducho musí dostať!

Staršia dcéra Natálka má narodeniny, meniny, Mikuláša aj Vianoce všetko v priebehu jedného mesiaca. Navyše máme veľkú rodinu, takže na Vianoce začíname s partnerom nakupovať postupne už v lete.
Bolo to pred Vianocami 2015, koncom novembra. Pár dní po oslave dcérinych narodenín sme spolu písali list Ježiškovi. Dcéra je dobré dievčatko a myslí aj na ostatných, takže v liste mala napísané darčeky pre seba, ale aj pre mamku, ocka a malú sestričku. List sme dali za okno a keď zaspala, priateľ ho vzal a pozeral si ho (keď sme ho písali, bol v práci). Bol rád, že pre Natálku už máme nakúpené a že sme trafili jej želania :-) Ráno bola Naty celá šťastná, že Ježiško list odniesol. Takže všetci boli spokojní. Prvý decembrový týždeň som dokúpila pár posledných darčekov a bola som rada, že mám všetko doma včas, v pokoji to zabalím a nemusím sa tlačiť v obchodoch plných ľudí na poslednú chvíľu. Lenže...
Vo štvrtok 10. decembra deti v škôlke maľovali darčeky a pani učiteľky na ne písali, čo si deti prajú dostať. V škôlke sa Natynka najradšej hrá s malou práčkou, ktorá je na batérie, bubon sa točí, dá sa do nej aj napustiť voda a tá sa potom vypustí hadičkou. Dcéra diktovala to, čo mala aj v liste, pani učiteľka písala a potom sa Naty zrazu zarazila a hovorí, že by si priala ešte malú práčku. Učiteľka povedala, že dobre, a napísala to. Ale Naty začala plakať (prvýkrát sa v škôlke rozplakala, neplakala tam ani prvý deň) a že práčku zabudla napísať do listu a že Ježiško si list odniesol a práčku jej už teda nedonesie. Učiteľka ju upokojovala, že Ježiško možno v noci priletí pozrieť aj na nástenku a tam uvidí, že je to napísané na darčeku. Tak sa upokojila a išla sa hrať. Keď som po ňu prišla po obede, učiteľka mi to rozprávala. Potom sme to nejako pustili z hlavy.
V sobotu sme išli k mojej babičke a dedovi a cestou sme sa zastavili v Penny. A tam Natálka uvidela... malú práčku! Hneď sa jej rozsvietili oči, ťahala nás k nej, že to je tá istá, čo majú v škôlke, a tú že si praje. S priateľom sme sa na seba pozreli a on mi zašepkal, čo teraz, veď ju nemôžeme kúpiť pred ňou? Hovorím pokoj, zavolám mamke, či by ju zajtra nepostrážila, a zájdeme sem. Aká naivná myšlienka...
Nedeľa. Mamka si vzala obe dievčatá. Tak sme išli do Penny po malú práčku. Ale práčky vypredané... Nevadí, v našom meste je ešte jedno Penny, zájdeme tam. Malá Deniska bez mňa dlho nevydrží a navyše je plne dojčená, takže sa ponáhľame, kým si nespomenie, že tam mama nie je, a nezačne babičke plakať. Sme v druhom obchode a nič. Práčky nie sú. Skúšame hračkárstvo. Tam nemajú tú, čo sme chceli, len nejaké sivé za neslýchané peniaze teraz pred Vianocami :-D čo teraz... Úbohá Natynka... Môj milovaný muž však nevešia hlavu a hovorí, že v inom meste 8 km od nás je tiež Penny. Ok, ideme tam. Cestou volám mamke. Smeje sa nám a hovorí, že dievčatá sú dobré, len Deniska sa chce stále nosiť, takže ju má na ruke a druhou rukou hrá s Naty pexeso. Tak hlavne že nevrieska. Dôjdeme tam, už ani neprebiehame obchod a pýtame sa rovno predavačky. Práčky nie sú, je nám ľúto... Začínam stresovať, to snáď nie je možné. Ako to, že zrazu nikde nie sú? Že sme ju nejako nenápadne nevzali už včera. Sadáme do auta, ale kam ideš? Domov je to opačným smerom. Priateľ hovorí, že keď je Denča v pokoji, tak skúsi ďalšie Penny 10 km od toho, kde sme teraz. Prídeme, ideme do obchodu a tam... Volajte slávu, tri dni sa radujte a k tomu vyveste biely prapor, práčky majú!!! Cestou domov máme báječnú náladu, Natynka bude na Štedrý deň šťastná :-) priateľ mi v aute hovorí, že Natálka by tú práčku dostala, aj keby mal obísť všetky obchody v republike :-D konečne začnem baliť darčeky.
Štedrý večer. Na večeru a rozbaľovanie sme každý rok u našich. Po večeri príde Ježiško, pod stromčekom je ako vždy kopa, že to budeme rozbaľovať dve hodiny. Ja čítam pre koho čo je a Natálka rozdáva. Potom rozbaľujeme a keď už má Naty rozbaliť posledné dva darčeky, spomenie si na práčku a hovorí, že ju asi nedostala, že o ňu bude musieť napísať do listu o rok. Priateľ jej hovorí, nech rozbaľuje ďalej. A v poslednom darčeku je tá vysnívaná práčka. Natynka je šťastná, tak Ježiško sa predsa len zaletel pozrieť aj do škôlky na nástenku :-)
Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú
Ďalšie z rubriky Zo života, ostatné
Celá rubrika
Najhoršie kozmetické zlozvyky: ako sa ich zbaviť
kozmetika pre mamičku
2 952× prečítané
Zapíjanie dieťaťa Manžel nie je zvyknutý piť, do krčmy nechodí, len s kolegami z práce raz za mesiac dva, (aj tak to stačí a naša domácnosť sa z toho sotva…
Na šrot alebo zapíjanie dieťaťa
3 187× prečítané

Money money money...
Ešte k peniazom
2 030× prečítané

TATO
tato je pre nás dôležitý :) a láska naozaj dokáže byť slepá ...
1 782× prečítané

Vy v tej práčke perete?
Kúpime si valchu
1 619× prečítané

Zvláštny deň
Dvere, divadlo a hasič
1 523× prečítané
Na PreMaminky.sk nájdete 640 príbehov.
