Návšteva babičky a pradedka

Je všeobecne známe a ja tomu tiež verím, že malé deti sú citlivejšie na okolie a vidia veci, ktoré my nevidíme... Preto sa chcem s vami podeliť o zážitok opäť a zasa môjho braška.. Mal vtedy asi 4 roky..

Začalo to ako každý iný deň, Honzík išiel večer spať a ráno ho mama budila do škôlky, naraňajkoval sa a išli sa obliekať a Honzík na mamu...

Maminko, večer za mnou prišla babička s dedkom.. Honzíku, ale babička s dedkom tu neboli.. Nie, maminko, boli tu.. A mamka sa pýta, a ktorá babička s dedkom? Honzík na to, maminka tatínkova a dedko zo štáhle.. To už mama zbystrila pozornosť, povedala si, že sa mu asi niečo snívalo, a tak hovorí, a nebola to babička a dedko z Břidličnej?? Néé, maminko, a začal plakať.. Otvoril som očká a bola pri mne babička s dedkom a hovorili mi, aby som na seba dával pozor...

To už mamke nedalo a vytiahla fotky babičiek a dedkov, ktoré máme, a povedala mu, nech ukáže, kto za ním bol... Ukázal na babičku (ockovu mamku) a pradedka (mamin dedko)... Mamka zostala ako obarená..

Pretože babička umrela, keď mal ocko 14 rokov, a pradedko umrel, keď som ja bola malá..

Niečo medzi nebom a zemou jednoducho je.. Dodnes si to aj on pamätá a myslím, že pozor na seba dáva.. :)