Môj prvý ultrazvuk

Bol posledný týždeň v septembri. Vzduch bol prevoňaný sviežym jesenným ránom a počasie bolo ešte celkom teplé. Cez nádherne sfarbené stromy presvitali posledné lúče slnka. Aj napriek tomu, že mám toto obdobie veľmi rada, dnes bolo niečo inak. Už asi štrnásť dní mi je stále zle od žalúdka, ako keby som bola na nejakej divokej party, ktorá sa skončila k ránu a ja som si z nej odniesla opicu ako remeň. Takýto stav zvyčajne po dvoch dňoch ustal, ale toto trvá už štrnásť dní.... Navyše mi vynechala menštruácia. Ach jo. Tento pravidelný cyklus u mňa nikdy nebol pravidelný. Avšak v spojení s problémami so žalúdkom to azda aj niečo naznačovalo. A tak teraz sedím v šaline a pozerám sa z okna na tú farebnú krásu a hovorím si, aký je krásny deň, kým nepocítim ďalší kŕč v žalúdku. Konečne sme dorazili na Silingrovo náměstí a ja vystupujem. Vzduch vonku mi urobí trochu dobre, na rozdiel od vydýchaného vzduchu v preplnenej električke. Vyrazila som smerom k svojej doktorke. Stretávam ľudí so zachmúrenými tvárami, stále niekam spechajú. Aj ja spechám. Neznášam doktorov, už aby som to vyšetrenie mala za sebou. Som tu, vstupujem nervózne do čakárne. Sedia tu tri ženy. Jedna napravo. Krásne upravená štíhla blondínka. Aj napriek jej perfektnému make-upu by som ju hádala tak na tridsaťdva. Sedí tu so staršou pani. Jej maminka, podobou sa nezaprú. A tretia žena je tiež krásne upravená, ale tak nejako inak. Tvár má veľmi peknú, taká prirodzene pekná, a má okrúhle bruško. Bože, ako jej to bruško pristane. Zadívala som sa na ňu, až sa pani zarazila. Došlo mi, že civiem, ale nemohla som sa tomu pohľadu ubrániť. Z ordinácie vyšla sestrička. Príjemná a mladá slečna. Pozbierala od nás kartičky poisťovne a od pani s bruškom tehotenskú knižku. Ženu s maminkou pozvala ďalej. Dvere sa zatvorili. Nad nimi visí televízia. Vysielajú správy. Stále dokola. Je to monotónne. Asi po desiatich minútach si pre pani s bruškom prišla iná sestra a odviedla ju do inej miestnosti. Po chvíľke sa začali ozývať zvuky, ako keď niekde niekto tlčie gumeným kladivom. Za chvíľku vychádza žena s maminkou z ordinácie, do ktorej pôjdem aj ja. Obe majú široký úsmev na perách a z ich rozhovoru poznávam, že o čas onú mladšiu ženu tu tiež stretnem s okrúhlym bruškom. Sestrička volá moje meno. Vchádzam do ordinácie. Pani doktorka sa ma pýta na moje problémy a po vyšetrení mi prikáže ľahnúť si na lehátko pod monitor. Po zavedení ultrazvuku sa na monitore objavuje čierne kolieskо, v ktorom je čosi pripomínajúce sivú škvrnu. „Tak maminka, máme tu jeden plod,“ vyhlási lekárka s pohľadom na prístroj. Vyhrknú mi slzy a aj napriek bolestiam žalúdka sa cítim tak nejako šťastná. „Zatiaľ je to skôr taká malá fazuľka,“ týmito slovami ukončí doktorka vyšetrenie. Poutieram sa, obliekam sa a po odchode z ordinácie si ešte musím na minútku v čakárni sadnúť, aby som vstrebala novú informáciu. SOM TEHOTNÁ!! Či je to zle alebo dobre, v tej chvíli neviem. Popravde v tej chvíli neviem nič. Bábätko sme neplánovali, ale ani sme sa mu nebránili. Aj tak ma toto prekvapenie veľmi rozhodilo. Niekde hlboko v sebe však cítim obrovské šťastie a teším sa, ako to oznámim budúcemu oteckovi. Veď predsa čakáme malú fazuľku :D