Bude nás 5

Nečakane a neplánovane k nám prišiel tvorček. Ako to? Bolo 11.7. a začala mi menštruácia, čo ma naštvalo. O 3 dni máme mať výročie a neoslávime ho ako sa patrí. Hneď po skončení sme teda oslávili 9 rokov krásnym večerom. Bolo to super. Nijako sa nechránime, chémiu do seba pchať nehodlám a kondóm neberieme, takže si partner dáva pozor. Tento večer však zabudol. Hovorím mu pokoj, teraz nemôžem otehotnieť. Lenže... ušlo mu to aj po 2 týždňoch, zhruba deň po ovulácii :-D ale aj tak by to musela byť náhoda. Na prvú sme čakali 2,5 roka, na druhú takmer 3 roky. Plavíme sa cez prázdniny, plánujeme na august dovolenku u mojej mamky v Jizerských horách a je nám fajn. Odísť máme 11. augusta. 3 dni vopred mi to vŕta hlavou a idem si radšej kúpiť test, nech viem, či si dám s mamkou víno, alebo nie :-D na teste úplne miniatúrny svetlý duch viditeľný len naklonením testu proti oknu. Hm... nerobím si nádeje a mlčím. V kútiku duše ale kričím radosťou. V deň odchodu test opakujem a duch je slabý, ale zosilnel. Ukazujem to partnerovi. Vzhľadom na to, ako dlho nám trvali dcéry, je skeptický a hovorí, že uvidíme, ale nech sa ešte neteším, že to môže byť cysta alebo niečo také. U mamky je fajn, chodíme na výlety, dievčatá sú šťastné. Nevydržím to však a mamke ukazujem testy, čo si myslí. Hovorí, že nevie, že keď ona mala deti, tak takéto testy ešte neboli. A nech si po návrate domov urobím ďalší. Tak už je nás zvedavých viac :-) Po návrate od mamky doma len 1 prespíme a ideme ešte na 2 noci k mojej babičke. Ráno robím doma 3. test, už krásne pozitívny. Mám radosť a partner to už oznamuje svojej mamke, mojej babičke a tete so strýkom. On to nikdy nevydrží držať v sebe a ja sa mu nedivím :-) doma potom robím 4. test, len tak, aby nezostal nevyužitý. Ukážková diaľnica. Teraz je to jasné a začína mierna panika. 3 deti sme chceli, ale teraz? Teraz je priskoro, mladšia je totálny maminkáč, nedá sa nechať s nikým, ešte dojčená, bože, ako zvládneme kontroly a pobyt v pôrodnici? Napadá ma nadštandard a mať ju tam so sebou, alebo ambulantný pôrod, ktorý naša pôrodnica novo ponúka. Uvidíme. Je 21. augusta a mňa pobolieva brucho a často chodím čúrať. O pol desiatej večer deti spia, idem opäť na wc, bolí ma to a na papieri krv. Bože... okamžitá panika, volám do nemocnice, vraj to vyzerá na zápal močových ciest a mala by som čo najskôr prísť, najmä keď je podozrenie na tehotenstvo. Ako naschvál nemôžem zohnať nikoho s autom, tak to neriešim, pôjdem pešo. Keby sa malá zobudila, tak bude malér, takže ju obliekam, dávam do kočíka a beriem so sebou. Celý čas spí. Sestra je nepríjemná, no, asi ju o 11 v noci otravujem. Má kecy ohľadom dcéry. Asi sama deti nemá a nechápe, čo to je mať doma totálneho závisláka na matke. Ale doktorka je milá, skvelá, vyšetrí ma. V moči je naozaj veľké množstvo krvi. Robí mi ultrazvuk, je tam 3mm vačok a som 5+6 :-) hurá hurá hurá :-) dostávam antibiotiká, ktoré v tehotenstve nevadia. Po týždni užívania mám pokoj. Oznamujeme to dcérkam. 6. septembra idem k mojej gynekologičke na potvrdenie tehotenstva, ktoré už však potvrdené mám. Som v 8. týždni a krásne je vidieť hlavičku, telíčko. Srdiečko bije ukážkovo, tak som rada, mala som strach z toho zápalu a antibiotík. Partner a mladšia dcéra išli so mnou a v čakárni malá prerevala celých asi 10 minút, čo som bola vnútri, úbožiatko už skoro nemohla dýchať :-( bolo mi jej tak ľúto... fakt neviem, čo s ňou, ako to budem robiť... Asi od 6. týždňa mi bolo neskutočne zle, vracanie xkrát denne, žiadna chuť do jedla, motanie sa, šialená únava... to z predchádzajúcich tehotenstiev nepoznám, aspoň nie v takej miere... koľkokrát nemám silu ani vstať a uvariť jedlo, ešte že pod nami býva svokra a pomáha mi, som jej vďačná. Teraz som asi v 11. týždni, vo štvrtok idem na prvú poradňu, dostanem preukaz a termíny na screening prvého trimestra. Cez víkend sa mi sníval sen, že som porodila chlapčeka, tak som zvedavá, či sa to splní. Už je mi lepšie, jem, len únava pretrváva. Staršia Natálka má radosť a teší sa, vie to celá škôlka, blízka aj široká rodina atď... Musela som tiež na sociálku skrátiť rodičovský, mala som ho na 4 roky, tak nech mi neprepadnú korunky. Tak nám držte palce, nech všetko dobre dopadne a v polovici apríla je nás viac :-)