Už nikdy nebudem piť!

Je ráno, 5h, ozvalo sa pípnutie a prišla SMS. Je naozaj skoro. Zvuk ignorujem a snažím sa ešte chvíľu spať.

Pri raňajkách si spomeniem na prišlú SMS, beriem telefón do ruky a čítam radostnú správu. Susedia odišli do pôrodnice. Hurá, bábätko bude určite čoskoro na svete. A náš 9-mesačný živáčik bude mať kamaráta.

O 11h druhá SMS, susedovci sú konečne o jedného člena bohatší. Všetko prebehlo v poriadku a všetci sú zdraví. Večer prichádza sused, zaražený, zamĺknutý, vyšokovaný ... narodil sa mu prvorodený syn, jeho stavy chápeme, máme ich ešte čerstvo v pamäti a snažíme sa mu pomôcť slivovičkou.

Ráno bola kocovina, chlapček sa bude mať k svetu, keď sme ho tak dobre zapili ... Čudné však bolo, že aj nasledujúceho rána mi bolo poriadne nevoľno. Odchádzame k rodičom na víkend. Sobota, nedeľa ... nikdy, ale nikdy už nebudem piť. Vyčítam manželovi, čo to mal za slivovicu, že mi z nej je zle už štvrtý deň!

Dedkovi to však nedalo pokoj - veď nie je možné, aby ti z alkoholu bolo tak dlho zle ... nie si tehotná?

Ja? Preboha dedko ... veď som rodila cisárskym rezom, nemôžem byť tehotná tak skoro, dávame si pozor a druhé bábätko tak rýchlo nechceme. Veď by sme tak neriskovali.

Červíček pochybností však hlodal a hlodal. Piaty deň kocovina trvala a ako už asi tušíte, odpoveď nám dal až tehotenský test ... a tak som namiesto jedného dňa triezvela ešte niekoľko mesiacov. Dlhých 9 mesiacov, kým sa nám narodilo naše druhé milované zlatíčko.