Moje druhé tehotenstvo

Keď som po pôrode prvej dcérky šla na kontrolu po šestonedelí, antikoncepciu som odmietla. S priateľom sme sa dohodli, že jedináčika určite nechceme a že ak nám to bude trvať zasa 2,5 roka ako prvýkrát, bude to akurát. Natálka sa správne vyvíjala, rástla, robila nám samú radosť. Bola z nej rozkošná batoľa, obdobie vzdoru nás obišlo oblúkom, skrátka dieťa za odmenu. Keď mala rok a pol, povedala som priateľovi, že teraz už po bábätku začínam túžiť naozaj veľmi. Priateľ nebol proti, tak sme naše doterajšie snaženie, ktoré spočívalo iba v nechránenom sexe, zvýšili o počítanie plodných dní a príjem kyseliny listovej. Ďalej som to nechávala na prírode, predsa len som Natálku stále dojčila, tak aj to mohlo mať na otehotnenie vplyv. Lenže Natálka oslávila druhé narodeniny, blížili sa tretie a stále som tehotná nebola. Kto čítal môj príbeh z prvého tehotenstva, ten vie, aké sme mali problémy a čo nám lekár prorokoval. Takže vo mne začala hlodať obava, čo ak to už tentoraz prirodzenou cestou naozaj nevyjde? Bola som z toho smutná. Do toho sa tete narodili dvojčatá a Natálka sa o ne veľmi rada starala a doma nás bombardovala prosbami, že by chcela mať aj ona doma bábätko... Priateľ videl, aká som z toho na tom zle, tak navrhol, že to budeme skúšať ešte do mája budúceho roka, a ak neotehotniem, navštívime opäť kliniku asistovanej reprodukcie. Súhlasím.

Je október 2014 a ja chystám na koniec novembra oslavu priateľových tridsiatin a zároveň mamkiných päťdesiatin. A Natálkiných troch rokov :-) ako tak zariaďujem, ani si nevšimnem, že tá červená potvora nedorazila. Zvýšenú únavu pripisujem organizovaniu tej mega oslavy. 5.11. si predsa len robím tehotenský test. Ale je tam len duch, a taký slabý, že je vidieť iba na dennom svetle a ešte sa musí test nakloniť smerom k oknu. Tak ja neviem... O 2 dni robím test znova, ale od inej značky. Kontrolná čiarka je vidieť lepšie. O ďalšie 2 dni testujem ešte raz, a je tam ukážková diaľnica :-) volám na gynekológiu. Som objednaná na polovicu decembra. Tak teraz to len nevyzradiť, chcem dať ten test priateľovi na oslave ako ešte jeden darček. Ale to mi nevyjde...

Do oslavy zostáva zhruba týždeň, keď sa jedného večera s priateľom pohádame. Ani už neviem kvôli čomu, ale zobralo ma to. Už keď som sa rozplakala, priateľ znervóznel. A potom som mu povedala: „...a nenervuj ma, keď som tehotná.“ Tak a bolo to von :-) Akákoľvek hádka bola okamžite zabudnutá. Aj napriek mojim prosbám, nech počká, kým tehotenstvo potvrdí doktorka, to nevydrží a na oslave vytáraj. Ale nemám mu to za zlé, je šťastný a je pochopiteľné, že to nedokáže tajiť v sebe. Veď aj ja som mala čo robiť, aby som to nevykričala z okna :-) Natálka je asi najšťastnejšia, bude veľká sestra!

Doktorka potvrdzuje tehotenstvo, vyzerá to, že je všetko v poriadku, bábätku bije srdiečko a je tam, kde má byť. Ďalšia kontrola 29.12. a mám vziať aj partnera, milá pani doktorka mi vraj urobí ultrazvuk navyše, aby mal priateľ povianočný darček. Vianoce neboli nič moc, mala som šialené nevoľnosti, vždy dopoludnia som strávila medzi posteľou a záchodom. Do toho nádcha a kašeľ. Ďakujem mamke a babke, že nám každá dala krabicu koláčikov, inak by sme nemali nič. Stačilo mi baliť darčeky, uff. Hlavne že Natálka si to užila :-). Dohadujeme opatrovanie Natálky a ideme na kontrolu. Priateľ prvýkrát vidí naše bábätko, ktoré má 8 mm. Počujeme srdiečko, opäť pozerá neveriacky na monitor, úplne ako keď zbadal prvýkrát Natálku :-). Ten jeho pohľad je na nezaplatenie, milujem ho. Doma hovorí mojej mamke a sestre, aký je šťastný. Ale hneď na druhý deň ho zloží taká chrípka, že sa bojím, aby sme ju s Naty nechytili. Našťastie sa nám to vyhlo, ale priateľ si užil svoje. Termín mám 2.8.2015. Zima je dlhá, nie je mi dobre a tehotenstvo mi tentoraz vôbec neutieka. Do augusta je taaak ďaleko... Navyše v polovici januára ma začne bolieť brucho, dosť veľa kŕčov. Nekrvácam, ale bolesť trvá celé dopoludnie. Som nervózna, je nedeľa, takže po obede radšej vyrážame na pohotovosť. Mám šťastie, službu má asi ten najlepší gynekológ. Všetko skontroluje, všetko je v poriadku, srdiečko bije, ale mám nariadený prísny pokojový režim. Čo najviac ležať. Haha, ale ako s trojročným dieťaťom? Priateľ si berie týždeň voľna, má hodiny navyše a zvyšok ešte pokryje stará dovolenka. Aspoň tak. Odpočívam, ako sa dá, urobím všetko, aby som bábätko donosila! Našťastie potom už bolesti nemám a vo štvrtok na kontrole je všetko v poriadku.

Koncom januára ideme na ultrazvuk na prvotrimestrálny skríning. Krv vyšla v poriadku, ultrazvuk tiež. Bábätko prospieva a pokojový režim už nie je potrebný. Priateľ hovoril, že vie, že to ešte asi vidieť nebude, ale či by pán doktor nehádal, čo to bude. Doktor hovorí, nech to berieme s rezervou a kočík ešte vo farbe nekupujeme, ale že to vyzerá na chlapca. Tak chlapec... Že by... Bola s nami Natálka, ktorá prvýkrát videla súrodenca. Celý čas nespustila oči z obrazovky, a keď jej pán doktor dal fotečku, vznášala sa pýchou ako balón :-D hneď volala všetkým babkám. Len sa hnevala, prečo je v bruško iba jedno bábätko, prečo nemáme dve ako teta :-D

Brucho pomaličky rastie, Natálka sa s ním stále maznáva, priateľ tiež a tiež sa s bábätkom rozpráva. Od malička som túžila dať synovi meno Tadeáš. Páči sa mi veľmi. Priateľovi nie, tak sme mali prvýkrát napísaného na chlapca Adámka. Teraz však začal bábätku hovoriť Tadeášku, a na moje udivené otázky hovorí, že vie, aké meno chcem, a že si pre nášho drobca už iné nedokáže predstaviť. A stále ho bozkáva a hovorí mu Tadeášku...

Je tu ultrazvuk v 20. týždni. Opäť je s nami aj Natálka a tentoraz aj moja mamka. Ponúkali sme to aj svokre, ale necítila sa dobre. Srdiečko bije ukážkovo, všetky orgány vyzerajú v poriadku, bábätko rastie tak, ako má. Len pohlavie ukázať nechce, je natočené zadočkom a nech doktorka robí, čo môže, bábätko sa jednoducho hanbí :-) takže chystanie výbavičky musí opäť počkať, ach jaj, už som sa tešila na pranie a žehlenie tých mini vecičiek. Aspoň si odnášame tri fotečky. Otcovstvo na matrike už tiež máme podpísané.

22. týždeň, začína mi tvrdnúť bruško. Dosť veľa, doktorke sa to nepáči a dostávam Magnosolv. Snáď nepo128rodím predčasne. Našťastie Magnosolv zaberá.

Je tu koniec apríla, konečne teplíčko, tehotenstvo mi konečne uteká o niečo rýchlejšie, ale aj tak to nie je tak rýchlo ako prvýkrát. Tádik sa už pekne vrtí, búcha a kope sestru, ktorá je z toho na vrchole blaha. Objednali sme sa na 4D ultrazvuk, ktorý sa už robí aj u nás a dokonca ho robí moja gynekologička. Máme 25 minút záznam na DVD, 25 fotiek na flashke a jednu fotečku vytlačenú. Natálku tentoraz strážila svokra, bolo by to na ňu dlhé a je krásne, tešila sa na ihrisko. Je zaujímavé vidieť detailne tvár nášho potomka. Ako špúli pusinku, cmúľa päsť... Milujem to bábätko čoraz viac. Chceme vidieť pohlavie, ale to naše zlomyseľné bábätko si tentoraz medzi nôžky dalo pupočnú šnúru :-D ale počas toho času na ultrazvuku sa umúdri, a pozerá na nás... DIEVČATKO. Druhá dcérka. Sme prekvapení, nie že by sme neboli radi, ale hovorili sme jej Táda :-D úbožiačik nemá meno, pretože na dievčenskom sa tentoraz nejako nevieme zhodnúť. Aspoň nemusíme kupovať oblečenie, máme po Natálke a čo chýba (predsa len Naty bola na zimu a táto malá sa narodí uprostred prázdnin), tak si zoberiem od tety po sesternici. Kočík nakoniec máme neutrálny. A nastáva dilema s menom. Nakoniec to rozhodne Natálka. Povieme jej favoritov a nech vyberie. Rozhoduje sa pre Deniske. Tak dobre, naša láska malá, budeš Deniska. Natálka sa samozrejme všade chváli, že meno pre sestričku vybrala ona :-) ideme k tete po oblečenie, a začíname prať. Natálku to hrozne baví, stále oblečenie prekladá, triedi, chce vedieť, čo nosila ona, a ukazovať v tom fotky. Skrátka si to čakanie užívame. Cítim sa dobre, tak skoro každý víkend ideme niekam na výlet.

Je tu posledný ultrazvuk v 30. týždni. Opäť všetko v poriadku, ale začínam sa otvárať. Ach jaj. Mám pokojový režim a častejšie kontroly. Mrzí ma, že tentoraz odchádzame z ultrazvuku bez fotky, ale Deniska si pred tvár dala ruky, takže by nič vidieť nebolo.

Kontrola v 33. týždni hovorí, že otváranie ustalo, takže pokojový režim už podľa doktorky nie je potrebný. Zase začíname výletovať. Od polovice júla má priateľ dovolenku, to je fajn, skoro každý deň niekam ideme. Samozrejme so súhlasom lekárky a vždy max 50 km od nášho mesta, keby náhodou. Keď nám tento rok nevyjde dovolenka, nech má Natálka aspoň nejaké zážitky, od septembra pôjde do škôlky, sama tam chce, tak nech má aj o čom rozprávať. Tie obrovské horúčavy znášam dobre, až sa každý čuduje. Len noci sú hrozné, bolia ma chrbát, že neviem, ako si ľahnúť. A keď zaspím, zlatíčko ma okamžite prebudí dobre mierenou kopancou do rebier. Už aby si bola vonku. Moja babka len frfle, že sa z nás pos..., že určite porodím niekde v aute na výlete :-D chodím každý týždeň na monitor, všetko v poriadku, len občasné kontrakcie dávajú tušiť, že pôrod sa blíži. Moja gynekologička má dovolenku a na zastupovanie je tam lekárka, čo mi rodila Natálku :-) pamätá si ma :-) vraj ako sa cítim, hovorím, že fajn, ale že už by som rada rodila. Ponúkla mi, že ak neporodím, tak mi na kontrole o týždeň urobí Hamiltona, keď mi minule pomohol. Keď idem na kontrolu ďalší štvrtok, 30.7., s Hamiltonom súhlasím. Keď som dorazila domov, začala som ľahko krvácať a mať občas bolesti, ale cítila som sa dobre, takže sme popoludní išli k mojej babke - k tej, čo hovorila, že porodím v aute. Je tam aj teta s dvojčatami, deti sa hrajú, užívam si to tam, pretože tuším, že s pupkom tu som naposledy. Večer prídeme v poriadku domov. A zvyšok napíšem v príbehu o mojom druhom pôrode :-)