Keď si myslíte, že máte všetko pod kontrolou :-)

Keď sa narodila Emička, hovorila som si, takže teraz minimálne 4-ročná pauza. Lenže moje plány a plány osudu sa dosť líšia. Po týždennom meškaní som si kúpila gravitest - takmer s istotou, že uvidím dve čiarky, som išla na toaletu - negatívny. Uffff. O týždeň neskôr som to už nevydržala a išla som k doktorovi. Na ultrazvuku tiež nič. No nič, dohodli sme sa s doktorom, že počkáme ešte týždeň, urobíme krvný test na HCG (len tak pre istotu) a pichneme vyvolávačku. O týždeň a niečo som išla na odber - pozitívny. MUDr. hneď na druhý deň volal, že ide pravdepodobne o mimomaternicové tehotenstvo a že budem musieť na operáciu. Zavolal si ma ešte na kontrolný ultrazvuk a tam 4-týždňový drobec :-) Bola to rana, šok, ťažko teraz opísať môj vtedajší pocit. S hrôzou som na doktora vychrlila: ale ja mám 10-mesačné bábätko! Hovorím, ako je to možné? MUDr. hovorí - podľa ms by to teraz mal byť 7. týždeň, ale vám sa posunul cyklus o viac ako dva týždne :-O a zaznela otázka - pani Karáskova, ste mladá, druhé dieťa určite chcete, dúfam, že od vás nepočujem slovo interrupcia. S hrôzou si musím priznať, že ma to napadlo. Večer som novinku oznámila manželovi. K môjmu prekvapeniu bol nadšený. Ja som tú myšlienku vôbec nemohla spracovať. V noci som plakala, že dieťa nechcem, že je mi to príšerne proti srsti. S každým dňom to však bolo lepšie a lepšie. Definitívne sa všetko zlomilo, keď som počula tlkot srdca bábätka a videla som ho na monitore. Došlo mi, že je to živý a bezbranný tvor, ktorý ma potrebuje. Okolie to prijalo s veľkou radosťou a nadšením :-) čo mi tiež situáciu uľahčilo. A hoci som sa do práce veľmi tešila, teraz sa teším na bábätko a na moje veľké prekvapenie aj na samotný pôrod :-)