Čakanie na príšerku

Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku, nikdy som nebola dobrá z češtiny:D Ale dúfam, že tieto riadky prečítate tak, aby ste si nerozbili hlavy o stenu s pocitom, že to dievča nevie, koľko bije:D Vďaka moc všetkým. :-* Prečo vlastne píšem tento článok? Sama som sa seba pýtala, nikdy by som do seba nepovedala, že skĺznem až sem a budem písať o sebe a ešte to zverejňovať:D Ale dni sú rovnako dlhé a keď má človek všetko nachystané, upratané, začne sa nudiť a preto vlastne táto slohovka. To, že chcem raz bábätko, bolo jasné už od malička, ale materinský pud sa u mňa zlomil až vlani, prispela k tomu situácia v práci, kde som pracovala (učiteľka MŠ). Rok som bola na triede s úžasnou kolegyňou Dituškou, perfektne sme sa dopĺňali, trávili sme spolu aj čas po práci pri kávičke, jednoducho ideálne kolegyne a kamarátky. V auguste 2014 mi na porade povedali, že budem musieť ísť do inej triedy ku kolegyni, s ktorou mnoho rodičov, ale aj kolegýň malo problém.... Čo pre mňa bol kameň úrazu. V hlave sa mi motali myšlienky, prečo ja? Prečo si to nejde vyžrať niekto iný, prečo sa budú fungujúce triedy rozhadzovať kvôli neschopnému človeku, ktorý nemá vlohy na to byť láskavou učiteľkou? Nakoniec situácia dopadla tak, že som zostala na triede s inou mladšou kolegyňou, mesiac mi to zástupkyňa dávala zjesť a ja som už rozmýšľala o odchode z práce, pretože som vždy popoludní preplakala na manželovom pleci, ale myšlienky som mala našťastie aj na svadbu, ktorá sa rýchlo blížila. S manželom sme sa zobrali vlani 20.9. 2014, opisovať svadbu nebudem, bolo to jedným slovom NÁDHERAAAAA. A tak to vlastne všetko začalo...... Obaja sme si veľmi priali bábätko, a tak som po svadbe vysadila tabletky s domnienkou, že to nejaký ten mesiac asi potrvá, keď som HA brala 8 rokov... a ešte som si hovorila paráda, aspoň aby som dotiahla školský rok a mala aspoň prax:) Október 2014 - menštruácia sa dostavila, negatívny test a ja uplakaná ako korytnačka som sedela na gauči a manžel ma utešoval, že to chce čas...... To sa vám ľahko povie, keď sa okolo vás začínajú objavovať tehuľky a vás začne prepadávať otázka, som plodná? Budem môcť niekedy mať bábätko? - no jednoducho katastrofálne predstavy a hlavne pre cholerika, akým som ja, nemať veci teraz hneď, neriešiteľný problém:D Každopádne sme to skúšali ďalej - myslím, že v porno priemysle by som sa nasledujúci mesiac uživila na ďalších 5 rokov dopredu:D November 2014 - Naši za nami prišli do Prahy 17.11., prešli sme zoo, centrum a večer pozerali film.... no v tú noc bol ďalší pokus o mimi, síce komická predstava, že vedľa v izbe spia naši, mi pripadala ako z nejakého filmu pre 15-ročných, ale týmto dňom sa to všetko začalo.... 29.11-2014 - Aliiiiiii???? Volala som z kúpeľne, keď môj pohľad strnul nad testom, kde sa slabúčko ukázala druhá čiarka, Ali, vidíš to tam tiež, alebo som už slepá? Jo, vidím, povedal mi Aleš, a tak som sa začala tak trochu tešiť, ale len symbolicky, aby som nič neuponáhlila (symbolicky znamená - skoro nakupovať výbavičku a začať jesť zdravo:D) Ďalšie dni nám testy potvrdili jasnú diaľnicu a ja som už hľadala v Prahe gynekológa, ktorý by ma vzal prechodne do starostlivosti - zabudla som uviesť, že v Prahe sme bývali kvôli práci a mali v pláne sa raz vrátiť do rodného mesta cca 200 km od Prahy. Našťastie sa gynekológ našiel a nebol ani tak ďaleko, zato sa mi jeho metódy nepáčili, a tak sme všetky väčšie utz a glykemické testy absolvovali v nemocnici na Kladne - naozaj super prístup a milé sestričky :-* Čas plynul, ja som nemala skoro žiadne problémy, keby som nemala mesiačky, tak ani neviem, že som tehuľa:) V práci ma maximálne podporovali, ako rodičia detí, tak aj kolegyne, jednoducho paráda, a ja som si užívala, že mám milé a dobré deti, pri ktorých sa nemusím nervovať od rána do popoludnia:) Strašne som si priala dievčatko, manžel samozrejme chlapca - nástupcu poľovníkov po oteckovi... Na veľkom utz v 20 tt nám povedali, že čakáme na 99,9% dievčatko a ja som už začínala nakupovať, s odstupom času, keď niektoré veci prerovnávam, hovorím si: „bože, čo je to za handru“, toto som kúpila našej dievčatku???:D Každopádne bruško sa začínalo zaokrúhľovať a ja som si užívala aj to, že ma v metre púšťali ľudia sadnúť si, to som mala potom frňák hore - heč, budem mama, hovorila som si v duchu a hrdo hladila bruško, aby bolo všetkým jasné, že nie som prežraná, ale tehotná:). Jedinou komplikáciou bolo, že nám cca v 13 tt našli doktori amniálny pruh. Strašne ma to vydesilo, pretože som nevedela „o čo ide“, až po pár článkoch som sa začínala nervovať, našťastie sa sám prilepil k maternici a ja som už bola pokojná. Mesiace utekali, váha narastala, blížil sa koniec šk. roka a nakoniec som skončila s učiteľovaním 29.5.2015 o mesiac skôr. Strašne som sa nad tým vyplakala, môžu za to aj hormóny, ale aj očká detí, ktoré za vami chodili a stále dokola hovorili: Však prídete skoro s bábätkom, a ja nechcem, aby ste odišla, pani učiteľka - bolo to ťažké a zároveň krásne, že vás majú deti aj rodičia radi...... Každopádne rozlúčka s celou MŠ bola slzavé údolie, ale zvládla som to a so všetkými vecami z pražského bytu tradááááá do Sázavy do nášho nového hniezdočka. Teraz si už užívam posledných pár dní pred pôrodom, respektíve pred operáciou, pretože sa nám princezná neotočila a je KP, tak nás čaká cisár, ale je mi jedno, či mi ju vyberú spodom, vrchom, alebo uchom, už teraz ju milujem, aj keď niekedy nadávam, keď sa zle pretiahne a ja sa môžem div nie pocikať. Takže Magdalenko, veľmi sa na teba tešíme s oteckom a celou rodinou, budeš pre nás tým najkrajším dievčatkom pod slnkom :-* Tvoja mamička V poslednom rade by som chcela strašne veľmi poďakovať svojmu manželovi, ktorý bol celý čas mojou veľkou oporou, absolvoval všetky dôležité utz, mal pochopenie pre moje výkyvy nálad. Miláčik, ďakujem ti!