Keď si deti začínajú vymýšľať

Už je to tu! Náš 2,5-ročný syn si začína strašne vymýšľať. Niekedy sa naozaj nestačím čudovať. Dnešný rozhovor:

Honzík si siaha na hlavu a hovorí: „Mami, ja mám na hlave hrču.“
Ja: „Áno? A z čoho?“
Honzík: „Spadol som z bicykla.“
Ja udivene: „Ty máš bicykel?“ (Žiadny samozrejme nemá. Tak rozmýšľam… že by chcel bicykel?)
Honzík presvedčivo: „Áno, zelený.“
Ja zvedavo: „A kde ho máš?“
Honzík bez zaváhania: „V garáži v nemocnici, kde pracuje teta Mirka.“

Takže keď pôjdete do nemocnice a bude vám tam zavadzať nejaký zelený bicykel, určite je to nášho Honzíka. Nech už je tá nemocnica a garáž kdekoľvek :-)

Inak už rozumiem tomu, ako nedávno na Facebooku kolovala fotka s tabuľkou, ktorú mali údajne niekde na nástenke v škôlke. Text znel zhruba takto: „Milí rodičia, neverte všetkému, čo vám o nás vaše deti hovoria. My zase nebudeme veriť všetkému, čo hovoria ony o vás :-)“